Články v kategórii Kope vás múza
Ako napísať báseň?, Pýtam sa zas a znova, no na myseľ mi neprichádzajú žiadne správne slová. O láske písať? O utrpení? Či mlák po snehu slnení? Lámem si s tým stále hlavu, podopieram ťažkú bradu. Papier je však stále prázdny, pero túži ho už brázdiť. A tak píšem naň tie slová, čo mi v mozgu…
Niečo čudné cítim v bruchu, nebude to obedom, to tie jeho slová v uchu, stretli sa už s odporom. Vraví mi on: „Mám ťa rád.“ A ja na to? „Si mi brat. Nie láska, nie bytia môjho zmysel. Tvoje city sú len výmysel.“ Vravím mu to jasné nie, vysvetľujem učenie, že on nie je moja polovička,…
Nepodpísaný vzdych a ruky vo vreckách čakajú, kým sa z nás teplo konečne odlepí. Vyústení - - roztrhané vnútra za vstupné poplatky, výstupné penále... Pozliepané vraky opačných pohlaví; všetko je tak náhle na(po)spěch. TICHÉ (K)ROKY A „a“ A až s kožou v ohni je človek vnútri…
Na teba čakám,
na tvoje stopy v daži,
na tvoj dych a tlkot srdca.
Ako ma to dráždi.
Splietam si s vetrom vlasy
a stromy sa chichocú,
tak ako deti v piesku asi,
a mať tak všetko v paži a navždy,
ako ma toto dráždi.
Opakom času je nečas,
tak príď ako to robí každý,
tá nečakaná pauza
medzi tebou a…
A ako havran na poli zobákom do mňa život ďobe.
Vraj pokoja si, - tu živí, tam mŕtvi, - užívať budú v hrobe.
Poklady, ktoré láskou žiť mi dal,
vraj poklady tie mi život iba požičal.
A nenazdala som sa ani,
už dlžníkom som
a šestáčik si držím v dlani.
Ako ním splatím žitia dlh?
V srdci sa rany ešte…
"Nemáš šancu byť mojou." - To povedal si mi raz.
A tak, ako sa k zemi skláňa zrelý klas,
tak znela tvoja reč, tvoj hlas.
Zrelo a rozumne.
A keď ja volám: - "poď ku mne!",
nuž prídeš, spomenúc si, že aj ty si bol rád dieťaťom
a rád si dvíhal hračky zo zeme...
A teraz ja, v rukách tvojich, som takou…