kumbalman
Blog články používateľa
Počet príspevkov: 18
Tichý dážď padá do pohára s amarettom.
Stalo sa to na prelome zimy a jary?
Neviem, možno bolo leto.
V nose cítim mandle, na jazyku horkosť.
Spriahlo sa proti mne peklo, nebo?
Neviem, čo sa deje s mojím svetom.
Boh v noci mlčí.
Posiela dážď.
Kto cez deň rád vyje s vlkmi,
na noc mu ostane plač
nad…
Je jar, kvitnú kvety.Zbaľ si svoje vecia bež skúmať cudzie svety. Je jar.Takto sa žiť nedá,napadlo raz môjho deda.Vzal si fajku, opustil raj,vybral sa hľadať rodný kraj. Je jar.Vypustil som krtka do záhrady.Odišiel autor zimných anekdôt.V pamäti ma stále hryzúhistorky zo života hmyzuspod zeme. Je…
Uznaní-neuznaní so slnkom vo vlasoch pre dnešné šťastie sa stroja.Neuznaní-uznaní vo všedných oblekochzúrivo strážia si kúsok pokoja. Uznaní-neuznaní stratou pamätinetrápia sa dnes.Neuznaní-uznaní s neprítomnýmpohľadom kalváriou musia prejsť. Uznaní-neuznaní budú sa večervo svetle reflektorov…
Kroky – rázne, smelé, odvážne, bez obáv. Spálené sú mosty z minulosti, zavreté dvere, zjedený upečený brav. Kroky – opatrné, neisté, plné strachu, nesmelé V živote sú aj obdobia tŕnisté, vtedy nehodno vstať z postele. Počúvam kroky. Chvíľu sú rázne, chvíľu nesmelé. V…
Koža sťa kôra , ruky neraz ako konáre vo vetre trasú sa. V dlaniach vtlačené mám letokruhy, na vrchu je striebro. Som človek. Keď údy už nestíhajú vyrovnať krok s mysľou, hoci tá stále chce udržať krok s deťmi vlastných detí, vtedy naozaj zistím ako rýchlo ten čas letí. Keď telo neraz gniavi…
Na opadané listy píšem slová, v studenom vetre kričím stále. Priateľ vzácny sa nám vo svete schoval a chýba nám neustále. Odišiel v cudziu diaľ. Odišiel dokázať bratovi, matke, vzdialenej rodine, kamarátovi a susedovej Katke, že je mužom činu. Odišiel skúsiť ako sny s realitou môžu splynúť. A…