Len to nezakríkni... Ale ak nemáš zlé zážitky, nemáš čo ľutovať. A čo ty vieš, čo ťa ešte v živote stretne a to ťa toho stretne ešte mnoho, veď sme tu mladí ;)

Ale vážne ma fascinuje, že je to príbeh inšpirovaný skutočnými zážitkami, hoci aj zveličenými. Keby som ja mala napísať príbeh inšpirovaný svojimi zážitkami, ľutujem všetkých, ktorí by sa to podujali čítať. Najvzrušujúcejšou udalosťou roka je pre mňa totiž väčšinou letná dovolenka s rodičmi.

Ďakujem za pripomienky!:))) Popracujem na tom:D Jasne, že sa nehnevám!:D Veď mi tým len pomáhaš:D Takže DIKES!:) Aj ja keď som písala tú pasáž o tom, že si uvedomila, že miluje Dana - tiež som si ňou nebola istá, hadam to ešte nejako doladím:D S tým vydaním ... fakt si ma povzbudila, už chvílu nad tým uvažujem, tak hádam sa raz  aj odvážim to niekam poslať:D Nech nás múza neopúšťa!:D xixi 

Nedá sa mi inak, len sa pripojiť.

Dnes sú drogy fakt svinstvo, ktoré sa veľmi zneužíva. 

Väčšina je obmedzená a nevzdelaná, proste vymetená... výnimiek je málo. Ale dá sa odtrhnúť, len to som vlastne chcela, a inak súhlasím, zdravie je nenahraditeľné. a drogy sú hlúposť. mám spolužiakov, ktorí húlia, fakt fest. a jedného som sa pýtala, čo bude robiť ďalej, lebo ja verím, že chuť na jointa sa dá ovládať - sama som sa jej zbavila a úspešne - lenže čo potom, keď si ten človek bude chcieť založiť rodinu? povie manželke a deťom: "Prepáč, ja mám strašnú chuť... idem si zahúliť..." Veď to nejde! mňa odradilo aj to, ako hrozne by som sklamala svoju rodinu, keby sa to dozvedeli. oni si to fakt nezaslúžia! a ďalšia vec, čo ma odradila, bolo, že som nechcela skončiť ako totálny vandrovník bez vzdelania, alebo ako moja alkoholická... no dobre, to sú osobné záležitosti. jednoducho je to zosun osobnosti a ja by som ozaj svojím nepríčetným správaním (ešte k tomu správaním kvôli drogám) raz nechcela raniť ostatných tak ako mňa neraz ponížila a ranila... tá alkoholom posadnutá osoba. a neboli to ľahké veci. drogy sú proste nezmysel.

Vidno to, že si začala písať ešte dávno, lebo začiatok je viac taký... zmätenejší ako pokračovania. tie sú už na vyššej úrovni ;) To je možno jediné čo by som si pred vydaním ešte pozrela :) ale ja verím, že ty by si to urobila aj bez toho :) no tam na tom začiatku to bolo také nerozhodné, čo sa týka chalanov, ale neskôr si nejak vykryla :D najprv sa mi zdalo byť trochu nepravdepodobné ako Mia zrazu zistila, že má Dana ozaj rada, možno by som hneď nepoužila slovo milujem, no to je len môj skromný názor. no inak nie je tam veľmi čo vyčítať, len - ak by som mohla :) - že niektoré vety na začiatku sú také zložité... že som im riadne ani nepochopila :) ale to sa dá tiež odstrániť. teraz nie že sa nahneváš, nenahnevaj sa, ja to len beriem tak, že keď už odstrániš tieto chyby, moholo by to ísť... prakticky... na trh :) (no nechcem sa priveľmi do toho špárať, mám svoj názor, ale nie som profík, aby som sa mohla vyjadrovať o trhu, aj keď chodím na obchodnú) mala by si to myslím skúsiť.

Ono je to podľa skutočných zážitkov, ale značne zveličené. Nech si to zase niekto nevykladá ako čistú autobiografiu. :D 

Skôr by som povedal, že ide o konštrukt, zakladajúci sa na mnohých pravdivých a mnohých primyslených elementoch. ;D 

 

Len toľko by som chcel povedať, že každý čin, ktorý v živote urobíme v nás nechá následky. Samozrejme záleží aj na tom, akého typu dané následky sú. Ale podľa mňa z každej jednej situácie, existuje východisko. Ak sa človek rozhodne a stojí si za svojím cieľom, dá sa to. A čo sa týka ľudí s pohnutou minulosťou, na to vravím jedno: "Kto si bez viny, prvý hoď kameňom."

Podľa mňa totiž užívanie drog (akýchkoľvek) myslím tým aj cogarety a alkohol - človeka poznačí. Predovšetkým zanecháva doživotné poškodenia na organizme. Každá jedna cigareta je navždy "zapísaná" v našich pľúcach. Poviete si, že to poškodenie je také malé, až je zanedbateľné. Zanedbateľné poškodenia však neexistujú. Nikdy nemôžete vedieť, ktorá chorá bunka vo vašom tele sa rozhodne preorientovať sa na kariéru rakovinovej bunky. Jedno je isté: čím je ich tam viac, tým je riziko väčšie. Nijaké poškodené časti nezregenerujú úplne, budú vás ohrozovať až do vašej smrti - ktorú, mimoochodom, môžu celkom ľahko spôsobiť. Ono sa to ale prenáša aj do psychiky. No, sú ľudia, ktorí s niečím skoncujú tak, že by ste to na nich nikdy nepovedali, že niečo také brali. Poznám viacerých takých, napríklad jedného veľmi príjemného človeka, pri ktrom mi až sánka padala od úžasu, keď mi hovoril o svojej "temnej minulosti". Dnes je na úplne v pohode, ale stále cítim v hlave také výstražné svetlo, keď ho vidím. Pretože človke, ktorý sa raz dá na drogy, prekročí, úplne zlomí istú hranicu a je náchylnejší urobiť to kedykoľvek znova. Prečo zatvárame vrahov do väzenia a nenechávame ich voľne behať po slobode? Nie je to len kvôli ich trestu alebo pomste, ale aj kvôli tomu, aby neohrozovali ostatných občanov. Taký je môj názor. Nepotrebujem nič skúšať, mám odpor voči učeniu sa na vlastných chybách. Chcem zostať čistá, taká čistá, ako človek, ktorý raz skúsil drogy a potom s nimi prestal, nikdy nebude. Ehm, ani toto nebola kritika diela. Proti dielu nemám nič, číta sa pomerne dobre, až na tie gramatické chyby sem-tam. :-) Len sa mi nechce veriť, že je to fakt podľa skutočných zážitkov. Prepáčte za názor, ale doteraz som bola v tom, že tí, čo berú drogy, sú hlúpi, obmedzení a necitliví ľudia s narušeným pudom sebazáchovy (ale už v otm nie som ;-)).

Stihla si to fakt dosť rýchlo:))) No poviem ti... úprimne, nedávno som to celé dopísala a mám trošku traumu, že už sa tak často s Miou a Danou "nestretávam" pri písaní:D Ale zase, konečne som tomu dala záver, nad ktorým som dlho uvažovala. Tento denník píšem už od pätnástich (dopísala som to teraz v dvadsiatich:),bola to celkom spontánna záležitosť a nikdy by mi nenapadlo, že napíšem vyšše 200 A4 strán! Takže je toho ešte dosť. Naozaj som začala písať v období, keď som dosť fičala na denníkoch princeznej, ten štýl písania mi je blízky a cítim sa v ňom dobre:)Čo ma k Mire inšpirovalo? No občas ja sama:D K druhej otázke, musím sa priznať, že hlavne zo začiatku to bolo hlavne o spontánnych nápadoch, neskôr som už viac uvažovala, čo bude ďalej a ešte taká perlička - v počiatku som plánovala nechať Miu s Michaelom Evansom, ale keďže on bol ekvivalentom pre chlapca, s ktorým som na napokon nezačala chodiť:) tak som sa rozhodla ho vykresliť ako Miin omyl:) Dosť ma teda inšpirovali aj vlastné životné situácie:) Aj Mark Sellers predstavuje, niekoho zo skutočného života, on mal byť druhá alternatíva Miinho vysnívaného princa, nakoniec som si však uvedomila, že by to mal byť Dan, niekto, kto bol pri Mii od začiatku. Viac nebudem prezrádať. Mia sa pri tom všetkom ešte riadne zapotí, keďže príbeh je asi ešte len vo väčšej polovici:)Ale v podstate píšem asi tak, že keď mi niečo príde na um moje prsty sa rozbehnú po klávesníci ako šialené (vďaka za strojopis - užitočný predmet:)), a keď sa mi to páči, tak to tam nechám. Nikdy som sa nenaučila pracovať podľa osnovy, neviem to, aj keď si ju napíšem, vždy mi počas písania napadne niečo "lepšie" a osnova je ta tam:). No je toho ešte dosť čo sa týka dĺžky, ako som sa už zmienila, hádam to bude ešte stále zaujímavé, je v tom ešte veľa menších i väčších zápletiek a začala som obšírnejšie opisovať aj životy iných ľudí okolo Mii:) Ďakujem za "výdatný "koment:D Aj teba nech múza kope:D