No tak to ďakujem... nečakala som až tak pozitívne komenty :D dík... dobre, posnažím sa čo najrýchlejšie pokračovať ;) Navábim si múzu do postele... :D:D:D

Ja tiez nemozem povedat nic zle. Prave naopak, musim si uz ale vymysliet nejake lepsie slovo nez je super, ci genialne. ;D Pekne to nabera obratky. Takze urcite co najskor pokracuj!

...ako vždy ťa musím zase len pochváliť :) neviem, čo bude ďalej, ale riadne ma to zaujíma, takže TY si nemôžeš dovoliť už žiadne prozaické okná :D :-* spávaj s múzou :D aby si sa ráno prebúdzala plná nápadov :)

Zdravíííím čitateľov :) trochu mi švitorí, už som myslela, že sa k písaniu tento týždeň ani nedostanem. takže sa ospravedlňujem za meškanie, mala som prozaické okno ;) a som VERY HAPPY, že som dopísala 9.kapitolu! inak prajem príjemné čítanie... veľa napätia a... ozaj by ma zaujímalo, čo si myslíte, že bude nasledovať? :D:D:D

daaavno som tu nebola... co sa tyka pribehu-som strasne rada, ze sa vam paci...onedlho to vyvesim cele...dufam... sutaz? hm...zatial som este nic neposlala,ale skusim, a ty?...teda a vy?:) dakujem za vase uznanie, budem sa snazit pisat dalej,a planujem aj nieco "fresh",aby som isla s dobou... p.s. vidim,ze tu mate kopu novych vyveskov,dufam, ze si uz coskoro najdem viac casu,aby som si ich precitala! nech nas muza aj nadalej poriadne inspiruje;)

Tiež si myslím, že by si bola možno viac než prekvapená, koľko ľudí by ťa určite viac než pochopilo. Aj keď je dnešný svet /hoci ja si myslím, že aj v minulosti tomu bolo tak/ komerčný, plný neviazaného sexu, drog a násilia, v skutočnosti sú to len umelo predimenzované témy. A problémy ľudí s týmto súvisiace sú len ich vlastnými konštruktami, ktoré si sami vytvárajú aby zapadli do širšieho kolektívu - spoločnosti. Môj život mi v minulosti často pripadal fádny a tak som si ho rôzne prikrášľoval. Neskôr som si uvedomil, že v živote je niekoľko podstatných vecí, o ktoré sa treba usilovať. Neľutujem nič, čo som v živote spravil, aj keď ma mnohé veci občas zamrzia, ale keby som si neprežil všetko to, čo som si prežil, nikdy by som dnes nebol natoľko rozhľadený ako som teraz. /Nemyslím to ako nejaké vystatovanie, len proste vďaka určitému životnému štýlu sa mi rozšírili obzory. :D/ Myslím si ale, že aj keď nežijeme život ako z románu, to neznamená, že nie je akčný. :D Len treba vedieť, v akej forme tú akciu môžeme nájsť. Čo si vlastne povedala aj ty /Adhara/. ;D Inak ja som taký tvoj "mierny fanúšik". :D:D:D PS: Ďakujem za komenty.

Myslím, že neriešiteľné, stagnujúce problémy sú v živote pre človeka asi najhoršie. Samozrejme, že v živore to nebeží ako vo filme. Ja napríklad nemám rada tie situácie, keď neviem, čo si mám o ľuďoch myslieť, alebo horšie, neviem na koho sa mám obrátiť. Teraz nehovorím o kamarátoch, to je iná vec. Skôr to bude o rodine... taká bezmocnosť a beznádej... Preto by som raz chcela mať úplnú rodinu, aj keď neviem, ako to v takej rodine vyzerá. Možno naoko, no v takej som nežila, ale viem, že raz by som svoje dieťa chcela ušetriť toho, čo som si ako decko prežívala ja, a čo prežívajú aj iné deti z rozvedených rodín. Princovia na bielych koňoch sú väčšinou viac než naprd. Aj tak si myslím, že ten pravý človek príde možno nečakane a úplne v tichosti. Myslím, že tvoja mama má pravdu. No ja to ani nevnímam z hľadiska komercie, ale skôr z toho, že každý človek podvedome túži byť milovaný, aj keď si to neprizná. Mmm... inak, možno by si sa prekvapila, keby si raz o svojich problémoch niekomu povedala... podľa mňa by si našla pochopenie. ale do toho sa ti nechcem šprtať, lebo neviem aké máš problémy :( ...

Zlé zážitky mám, ale čítať o nich by nikoho nebavilo. Po prvé, v reálnom živote (minimálne v tom mojom) nič nie je také "akčné" ako v knihách. Udalosti sa, aspoň v mojom prípade, odsýpajú po zrnkách a neprichádzajú hromadne v takých kusoch ako v knihách (alebo nedajbože vo filmoch, kde sú základné životné udalosti postavy väčšinou zhrnuté do jedného dňa). Problémy sa vlečú celé roky a zostávajú stagnujúce, neriešiteľné. A navyše sa v mojom príbehu nezjavil ani ani nijaký princ na bielom koni, ktorý by mi ukázal, čo všetko sa dá prekonať láskou (alebo ňou aspoň uľahčiť). Moja mama tvrdí, že bez lásky nemá literárne dielo nijaký komerčný úspech. A po tretie, moje problémy sú tak extrémne odlišné od tých, čo väčšinou riešili či riešia ľudia v mojom veku, že by mi zrejme nikto nerozumel, nedokázal by sa so mnou stotožniť... ale dala som si záväzok, že ak aspoň jedna z týchto prekážok pominie (buď sa veci dajú do pohybu, alebo príde ten princ na bielom koni), tak to zapíšem. Pre podobných ľudí, aby vedeli, že nie sú sami, nech by ich bolo akokoľvek málo...

Nechcem povedať, že dnes je to iné, ako bolo inokedy, lebo neviem aké to bolo inokedy. Ale viem, že u nás sa balia špeky a drobí tráva už aj na hodine pred profesorom. Čo som si myslela? Nič. Robila som to, lebo som ja chcela, lebo som chcela vedieť aké to je, keď o tom každý toľko vravel. Tak som vyskúšala. Viem aký majú názor ľudia... ako ty napríklad, ja sama som nedala do huby cigaretu, lebo sa mi to strašne hnusilo a nechápala som ľudí, čo fajčia. Zas nie že budeš mať o mne predstavu, že som sa v tom viezla roky :D:D to zas nie! to bolo pár mesiacov, viac to nebudem rozoberať. Ja neľutujem, že som si dala, lebo teraz presne viem, že to nechcem. Mala som silnú vôľu a drogy k životu nepotrebujem.

Tak prečo si sa tým vôbec začínala? To je to, čo nikdy nedokážem pochopiť. Prečo ľudia začnú užívať drogy. Chceli to vyskúšať? A prečo si rovno nevyskúšali prejsť žeravou žehličkou po hlave? Keď už chcú skúšať nebezpečné veci. Prestať je samozrejme chvályhodné, ale... ešte chvályhodnejšie je nikdy nezačať.