Milá Sara, úprimne gratulujem k ukončeniu tohto na "enigmácke" pomery veľdiela. :-) Neprečítal som každú časť, len niečo zo začiatku potom niečo, len tak ledabolo zo stredu, ale ku koncu ma to trochu viac chytilo a posledných pár častí som si nenechal ujsť. Neraz som povedal, že pre mňa to boli také oddychové jednohubky, keď som sa sem tam "nudil" alebo také niečo. K samotnému príbehu môžem povedať len toľko, že aj keď sa drží bežnej šablóny dievčenského - dámskeho románu a má mnohé spoločné črty s inými dielami, rozhodne je písaný nevšedným štýlom, je z neho cítiť štipku jedinečnosti a aj uveriteľnosti. Myslím si, že si veľký talent, pričom vôbec nekecám, ak poviem, že je mi cťou zdielať s tebou autorský priestor na tejto stránke. Samozrejme, že som v tvojich dielkach postrehol aj momenty, ktoré ma vytočili alebo neboli príliš vhodné na ospevovanie, ale v konečnom dôsledku malo toto dielo svoje čaro. Do budúcna ti želám okrem zrelaxovania aj veľa, veľa inšpirácie. Bodaj by sa ti raz podarilo dielko, ktoré by bolo celkom jedinečné! No už teraz sa teším, na tvoje ďalšie príspevky a tvorbu. ;D S pozdravom Dušan Damián. :D

Naozaj Ti patrí jedno veľké ďakujem, za také štedré vyjadrenie k môjmu "päťročnému úsiliu":) Fakt som to písala tak dlho!:) Pretože som to možno v tých začiatkoch až tak vážne nebrala:) No keď som si to neskôr začala čítať, tak ma to zase chytilo a príbeh som dokončila:)Uznávam, že tých básničiek bolo občas príliš veľa:))) Postupom času som ich "chvalabohu" zriedila, a to vyplýva asi aj z toho, že som už vedela, ako chcem, aby príbeh pokračoval:)) A keď som nevedela, tak som tam šupla len báseň, ktorá vyjadrila len pocity a nie dej:) Teším sa, že Ťa môj príbeh tak nadchol:))) Je to pre mňa veľká pocta:), že môj "román" má skalného fanúšika = fanatika - ak to tam môžem nazvať:))) Ešte raz vďaka:) Tvoje komentáre mi vždy dodali chuť tu vždy zavesiť ďalší a ďalší diel:) Keby sa nečítal, tak sa asi k tomuto poslednému dielu nikdy nedopracujem:) Preto ešte raz: VEĽKÉ ĎAKUJEM:)))

Fakt baby (a chlapec :), nezabudnem na váš, že ste mi venovali chvíle a čítali si moje príspevky. Ak som to ešte nepovedala, naozaj som vďačná :) Veľmi ma to podporuje, lebo som si myslela, že s Amandou prestanem, ale keď som sa opäť na chvíľu vrátila k tej tri mesiace rozpísanej dvadsiatej kapitole, došlo mi, že aj pre mňa samu má tento príbeh istú zabehanú atmosféru, ktorú by bolo škoda "zatratiť" :D Asi máš pravdu Denka, je to poprehadzované, poskákané a dokonca som ani nespomenula, že časť filmu sa bude natáčať v Paríži, hoci som o tom vedela, asi som zabudla :( nevadí. Noo... ono ja som vlastne šťastná že tú táto kapitola vôbec visí, lebo je to taký medzičlánok k novému pokračovaniu :D taký prechod do novej etapy - do etapy filmu. Nechcela som sa zdržiavať zbytočným opisovaním, lebo toho je ešte dosť, čoho sa naopisujem :D tak som to trochu urýchlila. Naozaj sa budem modliť, aby ma múzy konečne dokopali, lebo som ako vyschnutá studňa :D veď som sa ledva dohnala napísať aký - taký sloh :D Ďakujem ešte raz za komentáre :)

Tak teda...Najprv ťa chcem ubezpečiť, že vôbec mi vôbec neprekážala dĺžka tohto príspevku, naopak, veľmi ma potešila, keďže už patrím k "skalným fanúšikom". Proste je to iné, ako keď si skusmo prečítam niečo úplne neznáme a má to pol kilometra. :D Toto bolo v pohode. Dostaňme sa k podstatnej časti - Musím povedať, že som v Mii aj trošku videla seba, čo sa týka niektorých stránok jej povahy alebo trochu aj života, možno aj preto sa mi celý príbeh tak veľmi páčil. Ku kritike (jedinej, ktorú som k tomuto dielu zatiaľ uverejnila :D) - zo začiatku mi prekážalo, keď jeden príspevok bol tvorený len básničkami alebo piesňami (nieže by sa mi nepáčili, naopak, boli veľmi pekné, ale hrozne ma to dožralo, keď som chcela čítať pokračovanie deja...:PP a úprimne povedané, trochu som ich popreskakovala...ale dodatočne som si všetky prečítala a musím ťa pochváliť. :) Moje básnické črevo je dosť zakrpatené a ani nezvyknem čítať poéziu, ale predsa...jednoducho "z brucha" ti poviem, že sa mi celkom páčili. Potom básne zredli a bolo ich čoraz menej, takže ten jeden problém vypadol. Až na občasné preklepy, ktoré sú samozrejme celkom normálne, už ani nemám veľmi čo kritizovať. Páči sa mi tvoj štýl, nie je to také predramatizované, ani príliš naivné, prípadne rozprávkové...:DD Začalo to celkom inak, ako to napokon skončilo a odhadovala by som, že si to písala dosť dlho (myslím tým minimálne dlhšie ako rok...alebo dva...). Mám pravdu? (alebo ani nie? :DD) Každopádne sa ti chcem poďakovať za krásny príbeh a hodiny príjemného čítania, ktoré som strávila prezeraním denníka Miry Danesovej. :) S pozdravom šťastný zmagorený fanatik/Nicole :P

Vladko, napísal si to perfektne. Žiaľ, asi to nebudú čítať tí, ktorí zabrali našu stranu Dunaja aj s jeho krásnymi ramenami a asi ani SBS-kári. Kamil

zaujimave, fakt dobre, len jedina vec sa mi velmi nepozdavala...hop a uz isli na letisko...hop a uz boli v hoteli...chybala mi tam jedna dve vety, sice som sa dostala do obrazu, ale bol tam skok...vies co myslim? mozno to bolo umyselne, aby si nemusela ukoncovat tu temu, ked spolu boli na gauci...neviem, a nepamatam si, ci si uz v predoslych castiach spominala, ze sa bude natacat v parizi...asi ano, neviem, prepac... ak ano, tak tento moj koment neber do uvahy ;) ale kludne mozes, lebo sa mi to paci a som zvedava, co bude dalej :) tak nech ta muza neopusta a nech mas more casu na pisanie! :)

Ospravedlňujem sa, že je posledný diel taký dlhý, ale hádam to nebude vadiť:) Dúfam, že sa vám môj príbeh páčil:) Prijímam akúkoľvek kritiku:))

Som rada, že si sa nevzdala a pokračuješ v tomto očarujúcom príbehu:))) Teším sa na ďalšie takéto skvelé časti a držím Ti palce, aby si mala chuť a elán a samozrejme "kopance od múzy" na písanie tohto príbehu:D Sara:)

No,tak teda ďakujem Majka. Cením si tvoj komentár. Nech ťa múza sprevádza! :D

Klobúk dolu. Rými do seba zapadajú ako puzzle. Už dávno som nič také dobré nečítala.