:) súhlasím, že smrť je istým spôsobom vyslobodenie. Ale napríklad také týrané ženy, pre ktoré sú celým svetom ich deti by iste nechceli umrieť, skôr možno utiecť. No prirodzene, veľakrát, má človek pocit, že horšie bahno (pekne povedané) ako práve zažíva on už ani nemôže existovať :) väčšinou to celkom tak nie je. Smrť ani neodsudzujeme, je prirodzená a vraj krásna. Len niekedy príde nevhod. Konkrétne v príspevku: našla som tam aj pekné myšlienky. To pre začiatok stačí, ostatok ešte vybrúsiš :) Maj sa :)

Toto je len môj názor a nechcela som tým nikoho znechutiť nič podobné ak ma chápete :) Písala som, pretože môj pohľad na smrť je takýto. Ja sa, ale vždy pýtam: čo je to smrť? Je to spasenie, pretože tí muži nakoniec doslova prahli po vyslobodení.

A napríklad čo také ženy, ktoré doma manželia týrajú? Tie si asi smrť prajú najviac zo všetkých. Ďakujem za kritiku, mňa kritika vždy poteší, pretože mi pomáha rozvíjať sa :) 

Viete... mňa kritika vždy posilnila a mne ani nešlo o to, že som opäť objavila Ameriku, alebo také niečo... chcela som poukázať nato, že Smrť je niečo čo sa nemá odsudzovať... Ešte raz ale ďakujem a ako znie moje motto: Čo ma nezabije to ma posilní! :D

To je adresa zborníka pod záštitou Spolku Slovenských Spisovateľov. Len aby si vedela. ;-)

Rada, ale skôr než niečo pošlem, chcela by som vedieť kam presne to posielam a za akým účelom :) na internete si nikto nemôže byť istý svojími autorskými právami :) iste ma chápeš.

Ďakujem :) K tejto poviedke bolo pár rôznych názorov... ale som rada, že si sa rozhodol prečítať si tento môj výmoľ :)

dotyky@stonline.sk Skús tú báseň poslať na ten email.

Nepociťujete bolesť, len umierate... Nepocitujete bolesť? A čo muži, ktorím vo vojnách prestrelili žalúdky, hruď, pľúca a museli so slzami v očiach sledovať, ako ich ubolené telá prichádzajú o črevá, o krv, oživot? Smrť niekedy dosť bolí a potom prichádza ako spása... Poviedka mi pripadá ako znovuobjavenie Ameriky. Vlastne si nám opísala iba to, čo sa v literatúre opisovalo už aspoň tisíckrát. Ale inak dobrý štýl. Nevešaj hlavu, ani sa.

Fakt? :D:D:D ďakujem teda... je to pre mňa povzbudenie :)

Rozhodne máš talent, to vidím na prvý pohľad i na ten druhý. K tomuto dielku zaujímam taký neutrálny postoj, nemôžem povedať že sa mi páči ale ani že sa mi nepáči. Som zvedavý na ďalšie z tvojich príspevkov. Múze zdar! S pozdravom Dušan Damián. ;-)

Jednoducho nádherná báseň.