Najnovšie komentáre
Nechcela som bojovať, skôr som sa chcela pokúsiť zmieriť obe strany – lebo každá má svoj kus pravdy. Ja som určite ten posledný človek, čo by bez výhrad obhajoval zaláskované romány :-) Na druhej strane, beletria a nereálnosť idú ruka v ruke – ešte v živote sa ku mne nedostala kniha, po ktorej prečítaní by som si mohla povedať: „Tak toto sa môže stať aj mne“. Možno iba málo čítam. :-)
... asi som tu (nechtiac) rozpútal menšiu flamewar. Aby tému návštevníci  nebrali osobne, urobím zo svojich komentárov asi samostatný príspevok, akúsi (ironickú) poznámku určenú všeobecne čitateľom, ktorí si myslia, že súčasná literatúra pre mládež je príliš "prevzťahovaná".
(P.S. pre Wawako: ... veď vieš, že Ťa mám rád.)
Podvečer som napísala dlhý excitovaný kometár, ale asi bol zbytočný a excitovaný :D Tak ho mažem. Veď ono to je vlastne jedno. Načo si robiť vrásky, nie? :)
... neboj sa, mňa nezobral ani jeden komentár :) a to "obhájenie" som nedala do úvodzoviek pre nič za nič! :) Ja som taký všestranný čítateľ - prečítam si hocičo, ale chápem, že každý má rád iné veci a každý na to aj právo má :) Ja si napríklad prečítam aj historickú romancu - je to viac menej o zábave, niekto takú literatúru proste nemusí, ako napríklad Adhara a predopokladám, že ani ty :)- ja ju môžem hlavne vtedy keď potrebujem vypnúť a neriešiť nič ťažké - žiadne vraždy (odkedy som bola tehotná a potom mala popôrodnú depku tak to proste nemôžem, dovtedy som mala rada aj horory - Kinga a tak:), ale mám rada aj Strindberga, zbožňujem Paulo Coelha, viktoriánsku literatúru, poéziu, faktografickú, ezoterickú literatúru atď... Záleží niekedy na životnom období, napr. v puberte som čítavala romanťáky ako besná - potom som asi osem rokov nemohla taký žáner ani cítiť (okrem denníkov princeznej) a teraz mi nevadia.
Čo tak začať novú diskusiu o knižkách? Celkom sa dám zlákať niečím novým - čo odporúčaš? Ja sa napríklad teraz chystám na Storočného starčeka od Jonasa Jonassona. :)
Chápem. Keby sa môj život tak dramaticky zmenil, tiež by som asi mala na mnohé veci iný pohľad. Ale môj život zostáva stále rovnako statický, ako keď som mala 15, a neudialo sa nič, čo by ho odklialo. (Niežeby som závidela. :-)))
Súhlasím, že o depresii sa ťažko píše, a ostatným sa to tiež ťažko číta. Mne tiež dlho trvalo, kým som na písanie o chorobnom smútku nazbierala odvahu, no a výsledok (tu na Enigme zverejnený Denník samovraha) je napriek tomu dosť rozpačitý.
Nuž, zdá sa, že naše čitateľské cesty sa rozídu, takéto témy (obzvlášť tému deti) nemusím. Možno si aj pamätáš, ako som Ti niektoré z tých novších vecí skritizovala na Mámtalente. Nie je to skrátka moja šálka kávy, teda kakaa (kávu nepijem rovnako ako som ju nepila v pätnástich :-)).
(P.S. To, že materinská láska o chlp prekonáva partnerskú, si nemusela spomínať, teraz hrozí, že sem nabehne Vlado s poučením, že je to prirodzený dôsledok evolúcie. :-D)
... ber to len ako zábavu, reakcia sa vlastne netýka len Teba; všimol som si, že pár ľudí, s ktorými sa aj osobne stretávam, majú "plné zuby" rôznych "ženských žánrov" či zamilovaných teen-age príbehov. Tiež na tomto webe je pár ľudí, čo im takéto žánre prekážajú. (Našťastie, nemusia ich čítať - akurát si môžu sem-tam v novinách prečítať, že napr. spisovateľka tohto žánru predala 1 milión výtlačkov.)
Chcel som len pripomenúť, že tieto témy (láska, vzťahy, zrada, rozchody, milostné trojuholníky...) sú večné - spoľahlivo fungujú od antiky cez Shakespeara až po Hviezdoslava, Matkina, Pilcherovú a Hollywood. Budú tu vždy. Iná vec je umelecká úroveň ich spracovania. Tá je rozličná. 
Tiež sme sa s Ginom trochu zabavili v štýle Járy Cimmermana, aby sme sa neunudili. Internetové diskusie nemajú byť majú byť, podľa mňa (ani u intelektuálov), smrteľne vážne. (Kto by už bral dnes internet vážne.)
Čo si myslím o Mirkinej knihe, som napísal. V mnohom sa to zhoduje s Tvojím názorom.
Nakoniec citátik: "Intelektuál je človek, čo si myslí, že existuje aj niečo  zaujímavejšie, ako je sex."
 
P.S. "stará dobrá zlá Wawako", je  super označenie 
Vás musel všetkých ten môj komentár nejako strašne zobrať... To, že téma je tuctová, je predsa fakt, nie? A to, že teenageri čítajú práve tieto veci, je druhý fakt. Či? Nič iné som ani nenapísala. Alebo áno? Asi to bol veľký prehrešok, keď sa tu strhli také obhajoby a vďaky za obhajoby.

Tak dakujem ato mi tak lepsie vyznelo s tym rovna sa