nestáva sa mi to často a v práci už vôbec nie, ale musela som sa ísť predýchať von, pretože mi vhŕkli slzy do očí a v hrdle som mala tenisovú loptičku... Precítené, krásne, obrazové... len keby to tak ešte ktosi chcel spievať mne ;-) No, jediná jedna výhrada - Ja ti naposledy sľúbim lásku, Tá ti pristane - jediný rušivý moment, pretože mi neodkryl obrazovosť ale už počutý verš... Som kritická, pretože máš vysoko nastavenú latku... Ale ďakujem, nečakala som v piatok ráno toľkoto krásnej rockovej romantiky...

že aj na nepríjemných miestach vznikajú príjemné veci

V poslednej dobe sa v tých dielach aj tak príliš nevŕtam, skôr ich posudzujem podľa celkového dojmu. Takže keď sa zabehneš a ak sa mne vráti chuť porýpať sa vo veciach, tak ti dám aj konštruktívnejšiu kritiku. Zatiaľ robíš dojem ;D

tak zas veľké ďakujem si hrozne milý dávaš mi takto dosť veľa tým že máš na to svoj názor posúva to dopredu fakt veľká vďaka

V tom prípade, zopakujem, že ide o veľmi príjemné dielo, ktoré sa čítalo ako po masle. A opäť som si to dal ako rozprávku na dobrú noc.

tak trochu som čakala čo ty na to nejak som chcela len poďakovať jednému človiečikovi za priateľstvo nechcela som tu nejako riešiť lásku pretože o tom to nie je a ani nebude nie v tomto prípade =o)

Ale už ma hnevá, že sa láska vždy zovšeobecňuje len na partnerský vzťah. ;-)

patrí tiež k mojím LYRICS.

Ide o rockovú vec, ktorá dokonca raz bola zahraná ako freestyle v jednom nemenovanom podniku.

Je pomerne čerstvá. Ešte z tohoto ro(c)ku. :D

A vznikla v jednu ťažkú noc, ktorú som zažil na veľmi nepríjemnom mieste. Napriek tomu prajem príjemné čítanie.

...tak predsa len nie som sama. Ja som tiež začínala s písaním v trinástich, ale boli to príbehy o vlkoch a napodiv som spočiatku vedela, skadiaľ na ne beriem inšpiráciu: Z Londona.:-) To len potom pri tých ďalších som nikdy nevedela prísť na to, skadiaľ na ne chodím.:-)

Opisy vzdialených miest formou cucania z prsta dôverne poznám.:-D Pravda, väčšinou sa snažím naštudovať si toho čo najviac o mieste/jave, o ktorom píšem, ale všetko, čo potrebujem, sa proste zistiť nedá... a vtedy príde na rad fantázia.

Keby som sa aj ja mala po vzore dievčenských románov trápiť, že nemám chalana, tak by som už najskôr bola pod zemou.:-D Lebo ja som chalana nielenže nemala do pätnástich, ale ani doteraz a to mám o necelý týždeň už 22. Aj preto mi tie dievčenské romány pripadali strááášne odveci. Základom je nebrať nič vážne... zvlášť keď vieme, že realita je iná.;-)

A som na tvoju obranu hrdý. :D Ale sem tam ju predsa musím otestovať a zabrnkať ti na nervoch no nie. Nepočuješ aké pekné tóny vždy vydajú? ;D