ó, dalo by sa všeličo vypustiť..ale asi naozaj na to nie som stavaný, a potom, dobre si uvedomujem vlastné nedostatky :)

Ozaj, Bystrica je moja srdcovka, chodil som tam do školy, hore na Sásovú 

:oD pekne, veľmi :)

Ty si skrátka dobrák boco :D:D:D 

To len ja som vždy taký oheň...

uf...vieš sa poriadne rozohniť, Majka, môžeš to vložiť, ako samostatný príspevok :) opäť sa mi potvrdila tvoja vnímavosť, nadhľad;

ľudské vnútro je zložité do tej miery, do akej nás okolie vychýli z rovnováhy, vtedy sme s ním konfrontovaný,ako aj sami so sebou, a nie vždy ten nepokoj zvládame...to je môj pohľad

dušanov príspevok vnímam ako takúto konfrontáciu, nie literárny útvar, vyplutie, ktoré som občas urobil aj ja v duchu Goetheho  Werthera; je to asi vo veku, keď sa staviame na vlastné nohy a sme z toho mierne v šoku :)

súhlasím s Majkou, že ak nám to ponúkneš, chcelo by to stráviteľnejšiu formu

uvidíme, čo ďalej 

 

Oslovilo :)

uprimne povedane: zo zaciatku, mi to prislo ako spoved niekoho kto nevie ako dalej, koho zivot nema cim potesit a potom to zrazu bolo nejake sci-fi o pozerani do ludskych hlav... nehovorim, ze to bolo zle, lebo som to nedocitala cele, ani neviem preco, mozno to bolo az prilis neuveritelne na moju aktualnu naladu... skor by som bola za nieco na rozveselenie... muze zdar!!!

bojim sa ze to nie je len falosna skromnost :/

ale aj tak dik za povzbudenie...

muze zdar!!!

Takže teraz absotútne triezvo, úprimne a objektívne (bez ohľadu na to kto si, lebo samozrejme, snáď si už mal možnosť zistiť, že svoj názor by som pokojne povedala aj čínskej delegácií). Žiaden útok, len to, čo som si myslela, že pochopíš, keď ti napíšem: "Okomentovala by som to asi tak ako ty moju Charakteristiku a ešte horšie." Jednajme o myšlienke - čo vlastne ani neviem akú myšlienku to malo mať. Forma... tiež na tvoje pomery slabá. Takže toto... tvoje neviem čo, lebo mne to ani nepríde ako dačo od teba... pôsobí dokonale psychopaticky, absolútne sebaľutujúco (vidz: "Pochybujem, že by to kohokoľvek zaujímalo. Komukoľvek môže byť ukradnuté to ako sa cítim." a ďalej: "Keby som sa náhle vyparil, na ceny chleba by to predsa nemalo vôbec žiadny dopad a ak aj, tak len mizivý. Možno by dva tri týždne stúpli tržby v miestnych krčmách, kde by moji priatelia zapíjali žiaľ, ak by vôbec niekto za mnou smútil.") - aj napriek tomu, že v strede príspevku popieraš, že sa ľutuješ, takže to vyznieva, že ani nevieš, že by si mal vlastne pohŕdať sám sebou. A všetky tie srandy ako: "Vidím ľuďom do hlavy" by som o sebe asi nezverejňovala. To môžeš povedať kamarátom, aj tak si nie som istá, či správne pochopia. Zhrnula by som to asi takto: Niekedy priveľa filozofovania ŠKODÍ!!! Snáď už to nemusím ďalej rozvíjať. Možno si myslíme, že vidíme do ľudí skrz ich pocity, ktoré sa dajú spozorovať v mimike a gestách, ale môj názor je, že je to len klam, pretože ľudia sú priveľmi zložití na to, aby sme im len tak jednoducho nahliadli dovnútra. K tomu - myslíš že poznáš sám seba? Pochybujem, všetko tu nasvedčuje tomu, že ani omylom; prečo sa teda staviaš do role: "Viem o tebe všetko, poznám ťa, odhadol som ťa, vyrieknem súd."? Aj ja sa občas v myšlienkach pozastavujem a sledujem ľudí, mamičky s kočíkom, ich ustarané, či radostné tváre; tehotnú ženu v Dráčiku, ako do nej manžel nervózne hudie, že všetky hračky aj tak skončia v koši, no ona to nepočuje, lebo nechce počuť a bla bla bla bla!!!! AJ JA... AJ ON, AJ ONA aj neviem kto všetko. Možno nie len ty, to som chcela povedať. Preto - do ťažkej role si sa postavil vo vlastnom diele, až by som to mohla nazvať hotovou gilotínou, ktorú si si uštrikoval a ešte si si ňou aj sám zoťal hlavu. Snáď už nemám čo k tomu...

Vďaka za komentár. V zlom som to skutočne nevzal. Potešilo ma to. Len aby som veci uviedol na pravú mieru, toto je štúdia k môjmu pripravovanému príbehu. A bol som zvedavý na reakcie. Takže áno je to ako sloh. Ale nie nieje to celkom o mne. I keď je to opäť mnou výrazne inšpirované. :) Ešte raz vďaka.

... nebolo to zlé... nie až také zlé :) Ale pri tebe, Dušan, som si zvykla na lepšie veci. Lepšie diela. Mne osobne si v tvorbe veľmi pomohol, ale... tentoraz je to vážne ako sloh do školy. Ja na tvojom mieste si k tomu ešte sadnem a popremýšľam nad tým. Keď sa tak nato dívam, je to v podstate i z časti filozofia, pretože jednu vec vylučuješ druhou a podobne... ale ty filozofuješ oveľa, oveľa lepšie Dušan. Vieme to obaja, že? :D Je pravda, že ťa máme aspoň trošku možnosť spoznať, ale mne osobne to príde ako taká charakteristika do školy. Na začiatku... nieže som sa začala nudiť po pár riadkoch, ale mierne ma to začalo odrádzať. Dúfam, že si to nebudeš brať v zlom ;) Je to fajn, dozvedeli sme sa o tebe niečo nové :) Ale ja by som na tom ešte trošku popracovala :) Múze zdar! :)