Neviem, čo bude v nasledujúcej chvíli, som napätá akoby som bola len čitateľ a nie tvorca príbehu. Ja toto všetko však žiaľ prežijem už pri vymýšľaní. Samotné napísanie príbehu je potom pre mňa už len nezaujímavá drina, ktorá ma vôbec ale vôbec nebaví... ale keď ono to u mňa fakt inak nejde, najprv musí byť príbeh kompletný, aby sa dal zapísať... :´-( Inak chcela som o svojom písaní uverejniť tu na Enigme taký dlhší seriál s názvom Ako (ne)napísať knihu, pôvodne plánovaný ako pomoc podobne "postihnutým" autorom. Ale som si to rozmyslela, lebo mi to začalo pripadať ako čistá zmes vychvaľovania a sebaľútosti v jednom...

Niekedy si hovorím, aký som trápny že sa trápim rôznymi problémami. Môžem byť rád,že som zdravý a môžem robiť všetko pre to, aby som ich vyriešil.

Nemyslela som tým, že tuším úplny koniec... len to, kam príbeh smeruje a aj to neviem či dobre... ;-) a nemusíš sa ospravedlňovať za to, že si sa rozhodla to dokončiť aj keď Ti to takto po dlhšom čase pripadá... (neviem Ťa presne odcitovať, tak improvizujem: nie až také dobré?). Veď čo by sme my pre verných čitateľov neurobili? Verní čitatelia sú cenný poklad, treba si ich udržať... ;-)

Aj mne tu už ten tvoj humor chýbal :D

Asi je to normálne :) ale pozri, možno ty obdivuješ mňa ale ja v tomto obdivujem teba, lebo keby som si sadla za PC s premysleným príbehom, určite ho nedokončím :( neviem, niekedy sa pristihnem, že píšem akoby som to prvýkrát čítala a zaujíma ma čo bude ďalej. Príbeh sa píše sám, sám mi zrazu ponúkne nejaký zvrat a potom som ako... pisateľo-čitateľ či také dačo :D

Tak teraz by som bola zvedavá ja :D nooo... ešte sa to trochu pretiahne :D (vyzerá to asi na viac ako na 2-3 časti, alebo 2-3 časti okrem tejto :D:D) no a potom na konci mi povieš, čo si si myslela ako to skončí :D :):D:D:D:D ďakujem za prečítanie inak :) Amandu dokončujem kvôli dvom trom dušiam čo ma furt strašne prosia :D najnovšie je to moja spolužiačka Ľubka :) ale aj tak sa teším, že som už na konci :) Dobre, veľa táram, ja viem...

Nie, nemyslím si, že by bolo niečo zlé s tebou, keď "tapetuješ dom počas stavby". :-) To skôr je niečo so mnou, lebo ja som to kedysi skúšala rovnako (tj. pri začatí písania som mala vymyslený len začiatok a nevedela som, ako to skončí), ale zistila som, že konkrétne u mňa to tak nefunguje. Nikdy som nedomyslela koniec príbehu za chodu a neskôr som sa to pokúsila si takto logicky zdôvodniť. Napriek tomu viem, že veľa ľudí tvorí podobným spôsobom ako Ty. Ste šťastní ľudia, že si to môžete hneď písať, pretože kým sa ja dočkám konca príbehu, často už zabudnem jeho začiatok (teda nie začiatok ako taký, ale niektoré dôležité fakty a udalosti z neho).

Ale ani sadnúť si za počítač s úplne premysleným príbehom ešte nezaručuje, že v ňom človek nebude mať protichodné tvrdenia. :-) Ja tiež zabúdam, čo som písala na začiatku, zvlášť ak sú to nedôležité veci a len potom zhrozene zisťujem: tu mám paradox, aj tam mám paradox, tu nastala zámena mien...

Nečakaný zvrat, ale obávam sa, že aj tak tuším, ako sa to skončí. :-)

:D:D:D:D:D:D:D

Ja som si myslel že si šnupala kokaín