Najnovšie komentáre
Chápem, máme napísať príbeh o tom, ako ti sopka zničí školu, s tým sa myslím stotožní veľa súčasných aj bývalých žiakov :-).
Ja mám najradšej keď sa dej odohráva mimo Zeme, a teda nehrozí to čo popisuješ. I keď dôvod je trocha iný - čo sa deje na Zemi vidíme denno denne okolo seba, tiež zo správ, reportáží, dokumentov atď., nechce sa mi o tom čítať ešte aj v beletrii.
Ale zrejme si v tomto dosť náročná. Väčšina kníh si z dodržiavania tej nudnej všednej každodennosti veľa nerobí a čitateľom to evidentne nevadí. Prednedávnom som dopočúval (audioknihu) Inferno od Browna a tam tiež každé mesto do ktorého vkročili sa razom premenilo na mega akčnú kulisu - aj ľuďom ktorí tam nikdy neboli musí byť hneď jasné, že to preháňa. Napriek tomu sú jeho knihy myslím pomerne úspešné, i keď mne osobne sa táto konkrétne nejako extra nepáčila, i keď dopočúval som až do konca, čiže úplný prepadák to nebol.
Aj keď ja sa v básňach veľmi nevyznám, táto sa mi páčila. Také poukázanie na dnešné neduhy doby. Posledná veta to pekne ukončila.
Materialista vie, že mu nik zhora zázračne nepomôže, a keďže sám by neprežil, všetko musí riešiť v spolupráci s ostatnými - komunitou kde žije. Preto sa musí naučiť s rôznymi ľuďmi vychádzať, tolerovať rozličné postoje a názory. Smrť je konečná - bezvedomie, niet sa preto čoho po smrti obávať. Keď už to na zemi začne byť príliš ukrutné (nevyliečiteľné choroby, neznesiteľná bolesť) bez vyhliadok na zlepšenie, nemá problém akceptovať smrť a pokojne odísť napr. aj za pomoci eutanázie. Nenadarmo sa tomu hovorí večný spánok - človek akoby zaspal a viac sa neprebudil. Zaspávania sa materialista nebojí. Zároveň nič veľké neriskuje, keby náhodou predsa len nejaká posmrtná existencia či reinkarnácia existovala, bude sa týkať aj jeho.
Ten čo verí v posmrtný život je naopak celý čas v neistote. Nemá ako vedieť či to bude lepšie alebo horšie, a je tu riziko, že jeho trápenie sa nikdy neskončí, smrťou sa môže aj zhoršiť. Veriaci (v závislosti na božstve) sa bude báť neznesiteľné utrpenie ukončiť, a bude lpieť na bezcennom živote, aby ho nestihol večný trest. V podstate nikto nie je bez viny a hriechu, a tak ho budú neustále nahlodávať obavy či bol jeho život dostatočne dobrý aby sa vyhol pekelným mukám - bolo by naivné si myslieť že nejaká spoveď či pokánie nás zbaví zodpovednosti pred bohmi. Taktiež v snahe zapáčiť sa bohu bude sa snažiť jeho učenie šíriť doslova ohňom a mečom, svoje názory bude nanucovať druhým, nikoho zvonka nebude tolerovať, a v menne vyšších cieľov je schopný napáchať také zlo, o akom sa materialistovi ani nesníva.
Súhlas, systém "batôžkári", resp. "na vlastnú päsť", sa dá (s obmedzeniami) využiť aj v Polynézii, aj keď niektoré destinácie (napr. ostrov Bora Bora, Tahiti a pod.) sú jednoducho predražené a ťažko s tým niečo urobíte ("bez peněz sem nelez").
Pretože ide o nevšedné a nesmierne vzdialené miesta a väčšinou aj o "cestu snov", je dobré si radšej našetriť trochu viac a pozrieť si aj okolité krajiny. Rapa Nui sa spája obyčajne s poznávaním Chile. (Takýto zájazd vyjde na spomínaných 4000 €.) Chile nepoznám, akurát v Santiagu som mal počas preletu z Argentíny na Rapa Nui medzipristátie, no keď som opýtal spolucestujúceho diplomata, ktorý služobne i súkromne precestoval doslova celý svet, ktorú krajinu by mi počas zvyšku môjho života odporučil ešte navštíviť, nezaváhal ani sekundu: "Chile"!
Da sa to aj lacnejsie a rychlejsie :) na par mesiacov obmedzit svoj zivot iba na pracu a pohladat spravne terminy letov :) vobec som sa neobmedzovala a stacilo mi cca. 2500 €.
Objavenie Utopie zarucene :)
Varovanie pre tých, čo poviedku ešte nečítali, táto odpoveď obsahuje spoiler :)
Tak on predstavoval v podstate smrť alebo skôr posla smrti.
Nejako Ti nerozumiem. Najprv spomínaš, že väčšina ľudí si nič nerobí zo všednej každodennosti v knihách a potom, že si nič nerobia z preháňania v knihách. Preháňanie a každodennosť je ale dosť veľký rozdiel. Proti nudnej všednej každodennosti v knihách by som nič nemala. Problém je v tom, že knihy, aj tie zo slovenského prostredia, mi ukazujú niečo úplne iné než je moja každodennosť!