Nezačína to zle, má to v sebe poriadnu dávku sarkazmu; negatívne skúsenosti a sklamania sú dobrou motiváciou pre písanie, ak je človek zrelou osobnosťou.

Ja súhlsím s Adharou. asi vo všetkom. máš šikovný štýl :) určite si šikula, ale na zážitok to chce trochu viac asi. Nevadí, treba aj takéto úlety ;) 

Samozrejme? Pre mňa to vôbec nie je samozrejmé. Toto je literárny blog a preto očakávam, že všetko, čo tu je, je snahou o literatúru, čiže o formu umenia.

A čo dopadlo nad očakávanie dobre, reálny zákrok, alebo reakcie na príspevok? :-)

čo sa tu chystám písať má byť umelecké. Z názvu vyplýva že ide iba o akýsi pocit. Netreba v ňom hľadať nič umelecké je to skrátka len opísaný pocit. Samozrejme, že blog  je pre mňa akousi formou denníka, ale rozhodne neslúži n na sťažovanie sa. Nazvala by som to skorej niečím ako "premýšľam nahlas" :D A nakoniec to aj tak dopadlo nad očakávania dobre :D

Chcem len podotknúť, že tento príspevok je iba veľmi krátky úryvok z poviedky,

na ktorej ešte pracujem...inak ďakujem za kritiku...

Realistické, ale podľa mňa trochu málo literárne. Len ako taká sťažnosť v denníčku (ani ten Budha to nezachránil :-)). Nič proti téme, inšpirovať sa dá čímkoľvek, ale k tomu, aby sa zážitok stal umeleckým dielom, treba ešte aspoň trošku čohosi pridať.

S radosťou aj nabudúce sa rada podelím o moje hrôzy :D

Toto je veľmi krásne :) ďakujem :)

Veru, noir poviedky sú najväčšie umenie bez prídavných mien. V jednej anglickej príručke je dokonca jeden z bodov ako správne písať poviedky: "Vyškrtaj všetky prídavné mená".

Hm... viem, akú atmosféru si týmto príspevkom chcel vytvoriť, ale to množstvo prídavných mien nebola práve najlepšia forma. Smutný, hrozný, záhadný, ponurý... príliš priame, polopatistické a súčasne ťažko čitateľné prídavné mená, ktoré zahlcujú čitateľa. Netuším, prečo prídavné mená spôsobujú, že text sa zle číta a súčasne neukazuje čitateľovi dostatočne presvedčivo ich význam, ale je to tak. Takmer pred každým podstatným menom máš prídavné meno. Čo tak ich skúsiť zredukovať? Či už obyčajným škrtaním, alebo "okľukou" (povedať to inak, bez použitia prídavného mena). Inak to nie je zlé. Hororové príbehy z prostredia pochmúrnych Britských ostrovov som mala vždy rada. :-) Ale ako hovorím, preťažené, také preťažené, že po prvom čítaní som si odniesla len to, že kohosi zabilo čosi a vyšetruje to ktosi. Inak, ani s tými menami si nevyrukoval moc šťastne... buď je ich na tak malej ploche priveľa, alebo je prislabo vysvetlené, komu ktoré patrí.