S radosťou Vám oznamujem, že román Nula kelvinov s podtitulom Ja neexistujem, ty neexistuješ práve vyšiel vo vydavateľstve Q111.

Z tohto dôvodu boli z Enigmy stiahnuté všetky úryvky z tohto diela s výnimkou tohto úryvku.

Úryvky z voľného pokračovania (nazvané Injekcia proti láske) sú však zatiaľ ponechané.

Tí, čo mali problém s priveľkým množstvom romantiky či nebodaj sexu, radujte sa, redaktorka mi to odtiaľ pekne vyškrtala :-) (nech žije komerčný úspech).

Mne sa Tvoje verše páčili. Veľmi. Fakt neklamem.  Chcelo by to trochu dopilovať, ale myšlienka ako taká je veľmi silná.  Určite si prečítam aj ďalšie Tvoje diela.

Držím palce. Ľubka Hupka.

 

 

ďakujem ti, teší ma, že ťa to vtiahlo :) zároveň si ale hovorím, či by som možno nemal začať písať viac nezrozumiteľne :D asi tomu dávam moc jednoznačný význam, chcelo by to trochu polyvýznamovosti :P ..a na sebarecyklovanie sme odsúdení asi všetci, to tak vyzerá.. veď skús vymyslieť niečo nové! :) všetko už tu bolo.. všetky možné ideológie, izmy, dokonca už ani v umení nie je o čom... snáď zase raz objavíme nový kontinent

Aale no s ľuďmi to nie je nakoniec až také zlé. Len keby neboli všetci takí kokoti.

 

PS: My sme neblúdili, my práve začíname blúdiť. Podľa mňa.

Veľmi zaujímavé, básňam väčšinou nerozumiem, preto ich málokedy čítam, no táto ma vtiahla od prvej slohy po poslednú. Veľmi zaujímavá báseň :) Hádam nie som odsúdená na sebarecyklovanie :D

Nech sa naďalej darí :)

No vidíš, ja som to tam šľahla tiež (absolútne bez okolkov, až spätný pohľad neskôr spôsobil zdesenie v mojej tvári :P) :D Ako, ja som tiež nemala s gramatikou problém na základnej. V tej dobe som dokonca ovládala ešte aj čiarky, ktoré mi teraz robia asi najväčší problém (aj keď na Gina ani zďaleka nemám :)). Ale utrafí sa mi sem-tam aj hrúbka, našťastie si to však aspoň spätne všimnem. Keď ono... kým si na základnej, furt to do teba hustia, ale na strednej už je gramatika mínus a ako s tým človek neprichádza neustále do kontaktu, akosi pozvoľna začne zabúdať. A to je jedno, že čítaš. Prosto si neutvrdzuješ tie pravidlá, tak fučia z hlavy von ako cez pokazený ventil. Potom robí človek takéto psie kusy. Ale však aspoň sa máme na čom zasmiať. :)

Takže film niežeby stál za to, skôr len umocnil stav dezilúzie. Na mňa tiež prídu všelijaké nálady... Ono to nie je ani tak o tom, že sa nieto kam pohnúť, ale z môjho pohľadu ide táto spoločnosť tak strašne dole vodou, že pri predstave, kam sa dostaneme o pár (desiatok) rokov občas premýšľam, či vôbec chcem mať deti. Znie to asi čudne... ale to, v čom teraz žijeme je už aj tak jeden veľký nechutný kolos, ktorý ťa bez ohľadu na tvoje individuálne presvedčenie do určitej miery núti hrať podľa jeho pravidiel. Ale asi to nebudem ďalej rozvádzať, jednak to asi vyznieva pateticky a jednak by sa o tom dalo diskutovať dlho a nebudem Ti tu zahlcovať priestor pod Tvojím príspevkom. Na rozdiel od Teba to neviem tak pekne vyventilovať v poézii. :) Ale tak ja som žena, asi sa z toho skôr vyrozprávam :D

Hmm.. ďaľší dôkaz, že málo píšem - vôbec mi neprišlo divné šľahnúť do slova "pokrivkáva" tvrdé ýčko :D (a to mi vždy diktáty išli :D) no náhodou! pokiaľ prídu na svet také skvosty jak Sova a netopier, tak potom ti želám čo najviac vyprahnutosti :) Bol to český film. Hezké chvilky bez záruky sa to volá. Popravde, nie je to nič extra (ako väčšina nových českých filmov) ale zanechalo to vo mne dosť deprimujúci pocit no a na druhý deň zo mňa vypadlo hento :P ten film s tým v podstate nesúvisí, je o niečom inom ale položil som si otázku, ako môže byť človek individuálne šťastný v spoločnosti, ktorá sa už nemá kam ďalej pohnúť, v dobe, ktorá už nemá čo "splodiť"?

diki :) toto je vlastne úplne čerstvá vec (vaščinou som dávam vecičky už trochu "odstáte" :D) asi mesiac zo mňa vobec nič nevypadlo, sám som cítil takú prázdnotu a vyprahlosť v sebe, že všetko tu už vlastne bolo a nie je kam ísť ďalej, nie je čo viac napísať.. pred pár dňami ma tak dosť dostal jeden film, plus som si ešte spomenul na Fukuyamu, no a už to bolo :D

Forma tradične pokrivkáva, to je jasné, veď to by som ani nebol ja :P ale budem na tom do budúcna pracovať.

Kokso, vieš, čo som si práve všimla? Že som "pokrivkáva" napísala s ypsilonom. Fatal error. :D A tuším som ešte aj Teba zviedla na zlé. :) Ešteže si nedal "odpovedať" na môj komentár, lebo by som to už nemohla opraviť. Och. :D

Však jasné, všetci na sebe pracujeme. Či už pasívne alebo aktívne. Nik z nás tu nie je "hotový" autor. Čo vlastne nie sú ani tí "hotoví" autori. Človek sa učí celý život. :)

Inak, ten pocit vyprahnutosti možno aj poznám. Tiež mám také obdobia, keď zo mňa dlho nič nevypadne - či už také, alebo onaké. Niekedy by človek aj chcel niečo, ale akosi nemá o čom či čo. Ja mám vlastne pomerne často pocit, že nemám o čom. Potom prichádzajú na svet také skvosty... :D

A aký film?

Fuuuu... zase si ma raz dostal. Po formálnej stránke mne osobne niektoré veci trochu pokrivkávajú (najviac sa mi asi páčia posledné tri strofy). Ale po obsahovej. Ako fuuu (rozumej výdych, nie to, čo sa používa na fakebooku)... silné. Hrozne obdivujem ľudí, čo dokážu takto písať... vnímavých, zamýšľajúcich sa.. a čo to dokážu potom takto dať na papier. Toto je prosto pre mňa že... fuuu. Možno preto, že ja sama to nedokážem. :)

Fakt je ten, že spoločnosť ako taká je zhruba tam, kde si ju situoval. Otázka jednotlivcov je trochu iná - čo je dobre. Že ešte nie všetko splynulo dohromady. Ale prosto v tom, čo si napísal, je taký veľký kus pravdy...