Áno, viem, že ide len o osobný názor na túto tématiku.

Pod internetovými radami som myslela tie seriózne. Samozrejme, dnes sa dá vygúgliť názor skoro kohokoľvek na skoro čokoľvek, mnohokrát taký, že až zo stoličky dvíha (viď napr. Smilanove príspevky). Okrem Teba som ale na tému „čo poslať vydavateľstvu“ našla iba jeden určite seriózny názor, a to od pani Dočekalovej ( http://www.mamtalent.cz/jak-spravne-nabidnout-vydavatelstvi-rukopis-knihy.phtml?program=1&ma__0__id_b=10749&ma__0__id_kp=35851 ) Tá tiež píše, že poslať vydavateľstvu rovno rukopis je hrubá chyba. V mojom prípade sa však hrubou chybou ukázalo postupovať viac-menej tak, ako píšeš Ty a pani Dočekalová (uznávam, niektoré formálne detaily som mala trošku iné) a naopak poslatie celého rukopisu bez predošlej kounikácie zafungovalo hneď na prvýkrát. Nehovorím, že sa mýlite, ani že to tak u väčšiny ostatných autorov nefunguje, len to, že ak to tak nefunguje, netreba sa vzdávať.

Ehm, a ešte k tým 100 000 návštevníkom – prepáč, ale toto číslo nebude objektívne, lebo počítadlo na na týchto stránkach je dosť zastaralé a eviduje každý prístup, aj viackrát od tej istej osoby. Toto mi trošku vadí aj na blogu – keď sa chce autor pozrieť príspevok, či mu niekto nepridal hviezdičky, alebo či sa nová odpoveď vzťahuje na jeho komentár, aj jeho prístup sa berie ako ďalšie „čítanie“, čím počet prístupov neobjektívne rastie. Nehovoriac o tom, že autori si nemusia počet prístupov naklikávať len takto nechtiac, ale aj úplne chtiac, aby vyvolali ilúziu, akí sú veľmi čítaní...

A už len k tomu P.S.: Veru, paradox, možno treba to nevydávanie pôvodnej slovenskej beletrie prehodnotiť... :-)

Tak to malo skutočne vysokú výpovednú hodnotu :P a ešte by sa o tom dalo polemizovať.

 " ...občas aj nutnosť nedodržiavať do bodky všetko, čo sa napíše po internete (prepáč Vlado)..."

S rozšírením internetu sa namnožili stránky s rôznymi radami ako huby po daždi. Popri odborníkoch, t.j. ľuďoch od fachu, sa k riešeniu vyjadrujú aj laici, ktorí majú často bohaté praktické skúsenosti, nezriedka ovládajú jazyky a majú naštudované aj zahraničné stránky k danej problematike, často lepšie ako domáci odborníci. Človek potom nájde na danú otázku aj protirečivé odpovede. Najviac to vidno na stránkach s lekárskou tematikou, stránkach o opatrovaní a rodení detí, politike ... nehovoriac už o polemických stránkach typu islam, menšiny, náboženstvá, ufo, konšpiračné teórie ap ...

Môj skromný článok o vydávaní kníh (navštívilo ho dodnes, na môj údiv, vyše 100.000 návštevníkov) - vyjadruje len moje osobné názory na túto problematiku. Po otvorení diskusie k nemu sa otvorila čitateľom možnosť uverejniť aj svoje osobné skúsenosti a názory na vydávanie a tvorbu kníh. Ak si prečítate článok rozsiahlu diskusiu k nemu, získate celkom slušný prehľad o tom, aké má človek možnosti, ak chce dnes dostať svoje literárne dielo medzi prostý ľud, pričom to nemusí byť za každú cenu len jeho papierové vydanie (a to ešte nenastala explózia používania čítačiek!).

Za najväčší prínos uverejnenia môjho článku Chcem vydať knihu, považujem fakt, že sa do diskusie zapojilo množstvo autorov pôvodnej slovenskej literatúry, z ktorých niektorým sa podarilo vydať aj svoje prvé knihy (mnohí z nich mi napísali, že práve vďaka tomuto článku). Iní komentátori tvrdia, že článok ich "totálne" odradil od snahy niečo vydávať. Aj to považujem za pozitívne - zbavovanie sa ilúzií je jednou z podmienok duchovného rastu.

Nikdy som netvrdil, že akceptovanie mojich názorov a rád v článku Chcem vydať knihu je jedinou cestou k úspechu, aj keď sú podložené mojou vyše 20-ročnou praxou v brandži. 

Iní vydavatelia (napr. na Marse) môžu mať na túto problematiku celkom opačné pohľady.

V. Preložník, ENIGMA PUBLISHING

P.S. Paradoxné je, že sa takáto diskusia vyvinula na stránkach vydavateľstva, ktoré pôvodnú slovenskú poéziu a prózu prakticky nevydáva (sme zameraní na alternatívne učebnice pre všetky typy škôl, vedecké monografie a prekladovú detskú a mládežnícku literatúru). "Technológia" vydávania kníh je však takmer rovnaká, bez ohľadu na žáner.

Homo homini lupus est.

Buckinghamský palác nezvykne komentovať konšpiračné teórie a bulvárne informácie určené poddaným Jej Veličenstva.

Je to super, veď v tomto prípade ide o zábavu, a takáto zábava sa mi páči vcelku.

Nuž tak mi odpusť moje čierne myšlienky. :D Popravde, rozmýšľala som, či to vôbec písať, lebo hentej tematiky sa nerada dotýkam, no nechala som sa uniesť. Sypem si popol na hlavu. :)

(Ale keby som chcela byť alibistka, tak poviem, že slovo neplechy sa dá vyložiť všemožnými spôsobmi, to len Tvoja skazenosť v tom videla, čo vidieť chcela :D Ale klamala by som, lebo som vychádzala z tematiky Tvojej básničky a áno, pochopil si to správne ;)).

A vďaka teda za pochvalu, teším sa, že sa Ti to páči (a že Ti nevadí, že Ti takto občasne fušujem do remesla), hoci po formálnej stránke je to dosť otrasné, hádam len posledné tri-štyri strofy majú akú-takú úroveň. Inak sa to len tak hemží trápnymi gramatickými rýmami. Keby som tomu dala viac času a nereagovala hneď, mohla som sa s tým viac pohrať. Ale nevadíííí nevadíííí, nie som dokonalá, dokonca ani ja nie (ako občas rada s patričnou dávkou ironizmu podotýkam) ;)

Milá Wavako, je to síce krásne ale je tam pár faktografických chýb :D

Murko sa zložil k nej

už robia neplechy   - toto nie! to bola číra romantická mačacia láska, oni preberali literatúru, napr. Stanislava Rakúsa (Mačacia krajina a tak), neplechy určite nerobili!

Inak je to ozaj krásne a ďakujem :)

Myslím si, že konto A/B má dostatočný nadhľad na to, aby sa nad tým len zasmialo a mávlo rukou ;)

Z teba by tuším fakt bola dobrá špiónka...!

Keď už chceme byť konšpirátormi, konto B môže byť osoba, ktorá sa len tvári ako konto A. Pokiaľ však konto A má také právomoci, ako mu prisudzuješ (tým si do značnej miery prezradila jeho identitu), tak konto B by pravdepodobne bolo už zrušené, ak by šlo o "dvojníka".

Ak ťa zmažú, tak len potvrdia tvoje podozrenie, čo by bolo kontraproduktívne :-)