Dobrý deň! Čítala som Váš článok o splave Čiernej Vody. Veľmi pútavo a podrobne ste opísali Vašu cestu. Ja bývam v obci Čierna Voda. Neviem či ste odvtedy už absolvovali splav po Malý Dunaj. Je to krásna časť rieky, kde už naberá na šírke aj kráse. Ako dievča som chodila z našej obce k ústiu Čiernej Vody do Malého Dunaja na kajaku. Dá sa to absolvovať veľmi jednoducho, nakoľko tým smerom už žiadne hate nie sú. Staré rameno je už trošku otázne. Všetko závisí od množstva prepustenej vody do nej ale sú obdobia kedy sa cez neho dostanete do Vozokan. Ozvite sa mi, či to už máte prejdené (samozrejme po vode). Všetko dobre Vám prajem na Vaše cesty. S pozdravom.

Ďakujem. Som rád, že sa ti text páčil. Aj keď som do toho dával pôvodne iné pocity. ;-)

Blogy fungujú len pár dní. Snažili sme sa spustiť najprv e-shop, čo sa podarilo. Blogy sú v testovacej prevádzke. Mnohé funkcie momentálne upravujeme. Teší nás, že mnohí naši verní blogeri si upravujú dizajn podľa nových možností, čo zvyšuje ich atraktivitu. Zhruba do mesiaca by malo byť všetko tip-top.

Ahoj Dušan. Páči sa mi tvoja tvorba. Kde berieš inšpiráciu? :)

Dušan, drvivej väčšine tvojich výtvorov nerozumiem. Toto dielko sa mi ale páči - cítim z neho horúci dych mladej (krátkej) lásky :) Ako slaďáčik by mohlo byť! Pozdravujem :)

Ach. Urobili ste to, tak aj ja to urobím. Týmto dávam po viac ako siedmich rokoch zbohom literárnemu blogu Enigma. Verní čitatelia ma stále budú môcť nájsť na mojich stránkach www.adhara.sk, kde so železnou pravidelnosťou pridávam každý týždeň (minimálne) jeden nový príspevok. Tam budem pokračovať aj v článkoch o písaní, ktoré tvorili väčšinu mojich príspevkov na Enigme. S mojou tvorbou sa dá stretnúť aj v oddelení knižných noviniek v podobe tretieho vydaného románu – Úvod do teórie chaosu. P.S. Vložila by som to formou príspevku, no nakoľko sa mi po poslednom "vylepšení" nedá nijaký pridať, som nútená skúsiť takúto formu.

Vďaka za komentár.

Tak, ja mám za sebou dva úspešné pokusy o odlet duše kamsi. 

Parafrázujúc jedného bývalého s prepáčením prezidenta chvalabohu, ale niekedy aj žiaľbohu, že chvalabohu, ostal som tu trčať. 

Ale staroba ani z ďaleka nie je to najhoršie. To by bola priveľká slabosť, aby z nej urobila dôvod k odchodu. 

Zato samota je sviňa. Žitie bez bytia. Neschopnosť milovať. To sa mi vidí ako silnejšia káva. 

Ale zas, nebudem sa ti tu oňďať s myšlienkami, ktoré nie sú o piatku. 

Možno ak, tak len o piatku človeka. 

Tak mi to pripomenulo isté pocity. Teraz by som si pri nich, vďala tebe isto pomyslel: Ach, konečne piatok! 

Ďakujem za komentár. Je to tak, pri písaní mi nebolo veselo, tak som rada, ak sa mi podarilo vyjadriť, čo som cítila. Na druhú stranu môj brat, keď mal asi 17 rokov, hovoril mi, že nechce zostarnúť a preto v 30 skočí zo skaly. Teraz má 43 a dve maličké deti. Pohľad na starobu sa mení - našťastie. 

Toto je ten typ premýšľania, kedy sa mi chce plakať.

Napísané je to pekne. Zamyslenie je to letmo hlboké.

A výsledok by mal byť krásny až nádherný, ale čosi vnútri mi hovorí, sadni na motorku a rozpeckuj to v dialnici v protismere, kým nemusíš riešiť demenciu.

Ale taká dáka by mala byť láska, nie piatok.