Skúsim si zapamätať do leta. Na Revišti by sa to mohlo zísť :P

Ahoj Wavako. Je to celkom pútavé. Dokonca ma to ťahalo čítať do poslednej tretej časti. Predpokladám, že bude pokračovanie... Akurát mi tam vadila trošku jedna veta v závere: ,, Stehnami zovrel trup koňa.“ Teda viem čo si tým chcela povedať , ale nechcela si tam popísať náhodou niečo iné. Ťahá ma tam k niečomu inému akurát ani ja to momentálne neviem presne vyjadriť. Neviem či si na koni sedela. Ide o slovo tie stehná, to mi tam nesedí ako. Ja som jazdila na koni a nejako mi tam nereže to slovo. Asi by som to opísala to inak.Alebo to je len taký môj interný pocit? Druhá časť ma veľmi nadchla a prekvapila! A potom ešte taká jediná vec, taký istý pocit mám aj so slovom novoty. Ja by som tam dala možno hlúposti alebo niečo podobné aj keď viem, že sa jedná o novinu ale zas mi to tam nereže. Ale to je vec vkusu. Vcelku dobrý, vydarený kúsok. Tuším lepší ako tie čo som čítala čo si mi poslala naposledy.

Máš moje uznanie a obdiv. Za to, ako sa nevzdávaš a stále na sebe pracuješ. A, samozrejme, ako tradične, za svoju trefnosť ;) Inak sa mi veľmi páčila pasáž s izmami :)

Veľmi vydarené. Krátke, trefné, úderné. A vtipné. Palec hore, Jou ;)

Ja súhlasím s Klimom. Viac-menej vo všetkom. Naozaj to bolo veľmi príjemné a tá úvodná strofa, jej prvá časť, zanechala dojem. To Ti fakt vyšlo.

... tak sa konečne aj ja zapájam. Čítala som to dávno a nemala som čas sa nad tým zamýšľať, keďže to bolo v práci a tam je strašný hluk (však deti). Ale už vtedy sa mi to páčilo, len som nemala kedy rozjímať nad tým, či som schopná to pochopiť alebo nie. A dobre, nempoviem, že som blondína, lebo ma zbiješ. Ale myslím, že tak zhruba viac-menej som dnes pochopila, čo mi následné vysvetlenie pre Gina aj potvrdilo. Prakticky si to obsiahol vo vete, že aj vandalstvo je forma umenia. Mne sa to páčilo. Pekné rýmy, emócie... Starý dobrý Klimo ;)

Mohli by ste

sťa štetcom básnika

pridať zopár viet.

 

Nech nám na Enigme

rozbehne sa blog,

aby okrem môjho pera

zaplnilo aj Váš prázdny

papierový blok.

 

Ináč aj ja mám hluché obdobie. Preto len z rýchleho pera. To je asi tou zimou čo sa nám priplietla medzi prsty a trošku primrzli.

Rýchle pero zaplnilo

blog náš veľmi rýchlo

Čo už keď nám pero všetkým

prazáhadne stíchlo?

Ďakujem za komentár. Naozaj si to vystihla. Aj to, že ma dosť zlostilo, keď sa ohľadom mojich kníh nič nedialo. No nenechala som sa odradiť preto, lebo to jednoducho nebolo možné. Neviem, či je nejaká veľká statočnosť, keď človek nemá na výber... presnejšie, keď nemá na výber medzi zmysluplnými možnosťami. Každopádne, kto to s písaním myslí naozaj vážne (a k tomu má menšinový žáner), mal by do toho dávať všetko a ešte o kúsok viac. Písať s horúcou hlavou, no upravovať s chladnou, a nie raz. A dať tomu čas, niektoré rukopisy musia „zrieť“, a niekedy je na vydanie ešte priskoro aj v prípade, že vydavateľ je ochotný to vziať.

Zvláštne je len jedno. Od vydania som očakávala nabudenie do ďalšieho písania a miesto toho mám tvorivú krízu... síce nie absolútnu, ale tiež to nie je žiadna sláva.

Čo sa týka tých „spisovateľov“, presne to isté sa v duchu pýtam aj ja. Naozaj by ma veľmi zaujímalo, ako svoje písanie a neúspechy v ňom vidia oni. Prídu na to, že sú slabí, alebo naopak považujú svoje knihy za také veľké umenie, že ho „zadubený“ či „skorumpovaný“ redaktor nepochopil? A tiež sa v duchu pýtam, či je konečný úspech u vydavateľstva viac zásluhou talentu alebo vytrvalosti, inými slovami, či napokon vydajú (skoro) každého, kto prerába a otravuje vydavateľstvá dostatočne dlho.

Veď ja sa nehádam. Len som skúsila tipovať na princípe "podľa seba súdim teba". :-) U mňa totiž v písaniu bránili mnohé prekážky, z ktorých lenivosť bola to najmenej. Ale zažratosť dovtedy kopala, kým prekážky nerozkopala a román nedokopala do tlačiarní.