Ale tak díky no, hlavne že neunudilo

V tom prípade na tom naozaj veľmi trvám.  

Myslím, že si to prečítam netradične rýchlo a aj s garanciou spätnej väzby. 

Môj mail je dusandamian@gmail.com takže neváhaj a posielaj! 

No a tú recenziu ti tiež určite pošlem. 

Našiel som asi dve na nete, ale boli skôr také všeobecné... Mňa však Settleov príbeh z nejakého dôvodu neskutočne chytil za srdce, takže to píšem z chuti a trochu inak. 

A to je presne tá vec. Tu sa na to nesmieš pozerať príliš logicky. Preto sa mi tento text páči, že to má iný rozmer.Pozri sa na to kreatívnym okom a nie logicky. Nevravím, že istá logickosť v texte nemá byť, ale i u mňa, teda neviem či sa dobre vyjadrím ako to myslím, ak má všetko logiku tak mi to pripadá suchopádne a nemá to potom takú šťavu. A to mám doma dosť tvrdú logickú kritiku, aby mi to sedelo. Lebo dosť fantazírujem a tak potom musím pridávať z tej logiky, aby to sedelo.

Tu poviem iba Eéj ha.:)

V poriadku, máš to mať. :-) Dám sem po úryvku z oboch hlavných dejových línií. Úryvky sú vybrané tak, aby veľa neprezrádzali, a aby boli aspoň trochu pochopiteľné aj bez predošlého textu (ak tým predošlým textom nemyslíme prvý vydaný diel :-)). Teší ma Tvoj záujem, no celé to žiaľ ešte nie je. Dokonca tých 280 strán, čo už mám napísaných, nie je začiatok knihy, ale sú to na preskáčku rôzne pasáže z nej, medzi ktorými chýba text – najlepšie to dokladuje fakt, že kompletne spísané mám zatiaľ len kapitoly s číslami 1, 24, 25 a 30. :-) Ale jedna čitateľka ma pred časom ukecala, aby som jej to poslala aj nedokončené, a do chýbajúcich pasáží som napísala stručný autorský komentár, ktorý vysvetľoval nevyhnutné súvislosti. Takže ak na tom veľmi trváš, môžem Ti ten rozpracovaný druhý diel poslať v takejto forme.

Vážne recenziu? Na prvý diel? Tak to je super. :-)

Ako je už asi známe, poéziu nečítam, no keď je krátka, občas sa na ňu mrknem a to bol aj tento prípad. A je to... slovom milé. :-)

ach veru, ani nevieš, koľkým ľudom si svojím poetickým "obrázkom" niečo pripomenula, 

úpenlivo a úprimne ťa žiadam o ďalší text. Inak veľmi rád by som si to prečítal aj celé, podobne ako "Nula Kelvinov" pred pár rokmi.  

Aj keď neviem, či ešte patrím medzi tú výsadnú skupinu tvojich predčitateľov. 

No ale musím povedať, že aj teraz keď to čítam už asi tretí krát (myslím práve na Kelvinov) tak od kapitoly 13 sa od toho nemôžem odtrhnúť. 

Nebudem spoilerovať, ale stále je to pre mňa rovnako úžasný príbeh, ako keď som ho čítal v pôvodnej podobe. 

A aj by som chcel byť kritickejší, ale stal som sa už beznádejným fanúšikom... Settlea a McCannovej. 

Samozrejme, veď vieme svoje... ako to je... ale injekcia mi dáva nádej na kvalitné pokračovanie.  

Dúfam, že mi niečo dobré aj pošleš. 

 

PS: Inak, teraz ti na to píšem recenziu, tak ti ju neskôr pošlem na revanž. 

Tak požiadaj!  Mám na disku "mrte" textu, ktorý čaká len na vyjadrenie dostatočného záujmu od čitateľov, aby išiel von. Injekciu a spol. (v skutočnosti sa momentálne daný rukopis volá "Tristodesať kelvinov") síce stále dokončenú nemám, ale jej doterajších 280 normostrán ponúka veľa možností na zverejnenie niekoľkých ďalších úryvkov. 

Súhlasím, tá veta mala v pôvodnom znení niečo do seba, no dali sme ju preč kvôli opakovaniu slov "bol" a "loď". Ale v rozsiahlejších úpravách je vždy nejaké to malé percento zmien, ktoré nie sú zmenami k lepšiemu, ale k horšiemu. Hovorím tomu "povolené straty". :-)