Obdiv si zaslúžiš aj Ty, Majka. Vybrať sa do Číny! To je v mojich očiach rovnako exotické, nebezpečné a náročné, ako letieť na Alfu Centauri. Ja by som sa bez rodiny neodvážila ani do Maďarska.

Podľa mňa by oveľa výstižnejšie ako "Oženiť sa kvôli sexu, je ako kúpiť si Boeing kvôli palubnému občerstveniu." bolo "Otehotnieť, aby si k sebe pripútala chlapa, je ako kúpiť si Boeing kvôli palubnému občerstveniu."

poéziu čítam, ale málokedy komentujem. Veršovanú nekomentujem. Nemyslím si, že nemám pre ňu cit, skôr len neviem posúdiť, či je v poriadku po formálnej stránke. Vyhľadávam skôr básne v próze a môžu byť aj veľmi zložito napísané, neprekáža mi, ak im hneď neporozumiem, ak v nich musím pohľadať to, čo do nich autor skryl. K takým textom sa rada vraciam, zakaždým v nich nájdem niečo nové. A často musím hľadať dlho... Stane sa, že ani nedôjdem k vysvetleniu všetkého, o čom autor píše (cha, vtedy samu seba presviedčam, že najskôr to nevie ani on sám!), ale atmosféra tých básní je natoľko podmanivá, že ma vtiahne do seba.

Pri próze a pri takto napísanej poézii je vždy väčší priestor. No a ja sa v próze cítim ako doma, zatiaľ čo v poézii som v pozícii návštevníka. Tak dúfam, že nebudem slonom v porceláne, keď si k Tvojim Zbytočným slovám poviem, že...

... v riadkoch takto zrýmovaných s predošlými cítim násilie (prílišná snaha autora tak často dopadne), násilie, ktoré mi diktuje, presviedča ma, že takto je to pekné, a mne sa zdá presný opak. Ďalej, že končiť zakaždým trojbodkami je hlúposť, v poézii je predsa jasné, že myšlienky, vety, nedopovedám, chcem predsa, aby sa čitateľ zamyslel, dopovedal si sám. Na dôvažok mám zo Zbytočných slov pocit, že idú priamo k veci, majú len jeden cieľ, chýbajú mi v nich vrstvy.

Teraz k inému, radostnejšiemu pre Teba: Omnoho lepší pocit mám z obsahu. Rozumiem, čo chceš povedať, mnohé veci, o ktorých píšeš, sú mi blízke. Poslanie môjho písania je o veľmi podobnom. Tak sa rýpme, burcujme, rozhorčujme, ponúkajme nevšedné obrazy, či zapletajme tie všedné do nových slovných spojení a ukážme ich v novom svetle!

Azda tento môj nočný komentár, táto moja komentátorská výnimka, nebudú  len zbytočné slová, tliachanie.

ĽB

podarená spoveď, tiež v tom silne cítim Teba, navyše ma to trochu aj dojalo, parádne.

najkrajšie verše/slovná hračka pre mňa - 

"Tak trochu ma to láka...

Tak trochu ma to ľaká...  "

- tieto dve vety ma naozaj dostali. Idem si to zapísať ;))

Nech sa ti darí :)

tiež obdivujem, keďže má len 23 rokov. Tým chcem zdôrazniť ešte i to, že nie som taká stará, na vykanie sa jednoducho necítim. Tiež milujem čerstvý vzduch. A voľné priestranstvá, nič nie je krajšie, ako doďaleka dovidieť, nezakopávať pohľadom o samé domy, obchody, úrady, ulice...

Obdivujem syna, naozaj veľký rešpekt. Ono nie všetky čínske provincie sú rovnaké. Ja som veľmi blízko Pekingu a tu je to fakt moc moc znečistené, väčšinou na úrovni extremly dangerous. Ale Čína, najmä južnejšie je vraj veľmi pekná :) ja tomu silne verím. V každom prípade, aj keď to na prvý pohľad vyzerá otrasne, dúfam, že moje rozprávanie nevyznie ako ohováranie cudzej krajiny. Snažím sa len "dostať zo seba" to čo vidím a čo si postupne uvedomujem. Je to tu veľká škola. ale nakoniec sa tu páči každému :) len pre mňa nie je to prostredie, ja milujem čerstvý vzduch.

Vášmu synovi skladám úprimne klobúk, pobyty v cudzích krajinách budú preňho veľkou devízou :) držím mu palce. A ďakujem za prečítanie a zanechaný komentár.

MM

It´s up to you :) vyves čo potrebuješ, na to je umenie :) veľa šťastia

MM

je už deviaty mesiac v Číne, v Guangzhou, učí deti angličtinu, a tak sa mu tam páči, že sa zaviazal ostať na škole ďalší rok. (Už teraz mi chýba!) Pre mňa je to neskutočný svet, príliš zaplnený, hlučný a rýchly. Ale on predminulý rok absolvoval Ameriku, predtým po dva roky bol dlhé mesiace v Grécku. Ostáva mi len dúfať, že nehľadá vo svete, čo doma nedostal, to podstatné pre život, ale si len rozširuje obzory... a že raz o tom napíše:)

Budem o Tvojej Číne čítať ďalej, nech si rozšírim obzory.

Ďakujem za komentár. V každom prípade potešil. 

A mám rád tvoje senzory... sú už celkom vycibrené... :D 

Nabudúce skúsim vyvesiť niečo iné... možno konečne aj nejakú svoju prózu. :-)

S pozdravom,

Dušan D. 

Mrazivé Dušan, mrazivé. Vieš že nemám až tak rada rýmovačky. Ale táto je iná. silno v nej cítiť tvoju súčasnú identitu. až to človeka, ktorý má senzory dostatočne vyvinuté na to, aby to pochopil, oplieska. 

neviem čo dodať. už nič asi. páčilo sa aj nepáčilo. nepáčilo z ľudskej stránky, páčilo z umeleckej.

MM