Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Niečo mi bzučí vôkol ucha.Zase sem prišla doterná mucha!Bacha, tá mucha vyčíta.Tá mucha zo seba robí kritika!Pre muchu každý je sprostý.Pre muchu každý je kazisvet.Muší svet, priatelia, je tak prostý:Sadnúť si, pošpiniť, zlízať med.
Ďaleko, na druhej strane zemegule,
tam nebolo veru krivých rúk.
Tam mal každý junák švárne gule.
No najväčšmi udatný Valibuk.
Lenivý bol, no o tom pomlčíme.
Mal šakovaké iné prednosti.
To, čo je veľké, keď sa my chlapi ráno zobudíme.
To, o čom šepkajú na každej farnosti.
To on mal ako - a povedzme…
Dnes kúpil som najväčší poklad sveta! Pozemské tajomstvo ochutnal. Bol som vták, ktorý voľne lieta. Len za pár šupiek čo som mal. Nádherná žena mi ho podávala. Pokorná strážkyňa daru zeme. Milo sa pri tom usmievala. Ťažko je odolať tejto žene. Celý akt sledoval som so smiechom Vrcholky Tatier…
V knižnici času sú moje spomienky. Všetko čo spravil som pre tento svet. Roztrúsené sú ako kamienky. Hľadám svoj začiatok – nevinný kvet. Ten rúžový tvor, ktorým som býval. Tá krehká nevinnosť, kam sa podela? Vzali mu svet o ktorom sníval a tvrdosť života ho zmenila? Nebol som posledným a ani prvým…
Pridať nový komentár