Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Prešli možno tri minúty, kým sa Jack upokojil a pomaly si sadol na posteľ vedľa Toma. Bol rozhodnutý mu všetko povedať. Bol rozhodnutý ísť po novej ceste s ním. Zmeniť ich životy. Záležalo mu na tom viac, než na čokoľvek inom.
„Čo tu robíš Jack!? Ako si sa sem vôbec dostal!?“ Tom zopakoval…
Ľudia, vyjadrite sa na tému: ČO PRE VÁS PREDSTAVUJE FANTÁZIA? Zaujíma ma každý názor. Ja osobne si pod fantáziou predstavujem nekonečný oceán úžasných príbehov a spleť tých najneuveriteľnejších osudov, do ktorých je možné zapliesť ľudí alebo iné národy či fantastické bytosti. No jedinou hranicou,…
Jack bežal. Ani sám nevedel akou cestou má ísť, ale vedel kam. V tej chvíli nerozmýšľal o veciach, týkajúcich sa jeho hlúpeho odchodu od hostiteľa. Vôbec sa nestaral, že za ním Elizabeth kričala a chcela ho zastaviť. Neunúval sa ju ani pozdraviť a povedal jej len to, čo mu vtedy prišlo na jazyk.…
Slnečné ráno prišlo do Greenvillage. V Jackovom živote prichádzal druhý deň slobody a on dúfal, že bude lepší než včerajší. V hlave si uvedomoval, že miesto, v ktorom sa práve nachádza, nemôže byť ani nebo, ani peklo. Opäť ponoril svoju hlavu do prikrývky a nadýchol sa vône, ktorá z nej vychádzala…
Jackove výčitky svedomia ho nenechali ani sekundu samého. Prečo nechal Davida stáť vonku? Prečo si len neuvedomil, že na chrbte vesty majú vyšité iniciálky nápravného ústavu? Prečo nepredpokladal, že ich útek nenechajú iba tak a budú ich hľadať? Pre Jacka to bolo veľmi dôležité. Hrýzli ho tieto…
Nicolline auto zastalo na odľahlom kraji námestia. Vystúpila a vystúpili s ňou aj obaja chlapci. Tvárili sa rozčarovane a obzerali si okolie. Pred nimi sa tiahla dlhá ulička s kadejakými obchodíkmi a krámami, v ktorých si za iných okolností mohli nakúpiť aj neexistujúcu vec. Bol podvečer a nebolo…
Jack zacítil, ako mu tvár obliala studená voda. Vzápätí do nosa nabral čudné byliny, ktorá vedeli postaviť človeka aj z hrobu. Prudko zakašľal a pomaly sa posadil. Keď sa mu vrátil zrak, videl, ako sa nad ním nahýnajú ľudia a všetci spínajú rukami. Obzrel sa vedľa seba a David sa práve preberal z …
Nevedeli, koľko im trvala úmorná cesta. Určite dlhý čas, pretože slnko už dávno nesvietilo tak jasne, keď sa zaraz vynorili na okraji kukuričného lánu a ocitli sa tak v neznámom prostredí. Obaja boli od behu veľmi unavení. Pozreli sa smerom k nápravnému ústavu a ťažko pritom vydychovali slobodný…
Keď sa o deviatej hodine toho dňa vyrútila na ihrisko pred ústavom presná polovica chlapcov, boli medzi nimi aj Jack, Oliver, David a Philip. Spoločne sa nadnášali každým krokom a s ľahkosťou úsmevu na tvári kráčali ústrety novým očakávaniam. Mysleli aj na možnosť, že ich rozdelia a nebudú spolu v…
Bezvládny Tom ležal na zemi a plakal od neprestávajúcej bolesti. Chytal si nohu a v kŕčoch ňou mykal z jednej na druhú stranu. Tiekla mu z nej krv a takmer sa nevládal hýbať. Vychovávatelia si museli zachovať chladnú hlavu, ak mu chceli pomôcť. Jeden z nich sa ponáhľal privolať pomoc a druhý nad…
Pridať nový komentár