Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Asi ani toto nebude smutný príbeh. len tak sa človek rozhodne niečo napísať. možno si to niekto prečíta. možno to niekoho zaujme a konečne odpíše. pri kreatívnom písaní jednotke som očakávala nejaké odozvy, napríklad, že sem už nemám písať.. ja viem, nudný priemer, to, o čom píšem ja, si myslia…
Chacha.. toto nebude vtipný príbeh. aj tak viem, že nemám na to písať poéziu, ani na prózu... skôr len zbožňujem svoje dramatické umenie. len s jedným mám problém, hru na dámy a nedá mi... ale človek sa raz naučí všetko. aj klamať a klamať sám seba.. o tom, že vlastne ani nevie aký je svet farebný…
Chcela som žiť na palmeTelom, dušou, úplne celouNo život je iný, je celouKtorá zhorí v napalme otázky z "Milosti":"Môžem sa vás spýtať na vaše vierovyznanie?""Môžete""Aké je vaše vierovyznanie?""Som katolík. Ale vo svojej podstate biznismen." čokoládka
A zrazu na mňa prišiel smútok, že sme samia aj tak stále spoluKeď nevieš, kam patríš, či ďaleko, či k písaciemu stoluTy nevieš čo všetko sa dá povedať bez slov...Čítam ťa ako knihu a ty to vôbec netušíšže práve a vždy myslím na tebakeď sa celý svet zdá byť zlýŽe ty si tá príčina mojich odchodov a…
Už nemá význam písať básnepretože už dávno odznelo všetko krásne Ty sa iba zasmeješ a povieš to je dobréA svet sa otočí sprava doľava a opäť doleČi má zmysel hľadať vľúdnu tvárkeď sa všetci dívajú nakrivoA to, čo ťa kedysi istilo ťa teraz, možno nechtiac zranilo. Lepšie je riešiť problémy tých…
Ranné vstávanie: posledné čítanie z bítnikovej duše Vídala som pri rieke sedávať tesára. Nezmohol sa na ničiba na kruhy vo vodeZúfalstvo je úžasná vecJa sa snáď prepadnem- oni tu nemajú podlahu..Keby mne povedali, že mám leukémiu a osem mesiacov života, tak asi zomriem.Na to sa ti nezložíme, aj…
Všetky slová čo som mala povedaťvšetky vety s chvejúcim sa hlasom dušeostali nevyrieknutéveď možno niekedy príde čas na výpoveď keď bude celý svet v...absolútnej rovnováhe Cítim, že vesmír začína balansovať A chcela som sa poďakovaťZasa a opäťKrehkosť vesmíruBola a budeA dúfam že raz budeš spaťna…
Akoby si vôbec neexistovalakoby si bol iba anjelanjel z môjho nebatoho reálnehoživota Za to, že si mi jeden darovalmožno nevedomkya teraz chápem o čom celý jeak plačeš a smeješ sa zároveň Odkedy začalo snežiťje fialová bielouAle pre Každého ostane šedáako celý zvyšok tohto svetaA stále nebudem…
Sedím na lavičke smiechuale ten sa kamsi vytratilUž tu nie sú ani zvyšky snehulen dym a neviem čo s ním Veď všetci vediaže je mi samej dobreŽe chcem nájsť ostrovkde o mňa nik nezakopneKeď už budem six feet in the groundAle možno ma budú milovať A vtedy zasa ktosi umrieVyhodím všetko do vzduchualebo…
Ja chcem tiež básnickú skratkuSvet sa však podľa toho neriadiVždy len vravím veľa a o ničomTo je snáď dôvod prečo sa radímSo srdcom, malým zúričom A potom sa zasa hrám na hruže kto nič nepovienič nepokazí..
Pridať nový komentár