neviem, či mám ešte rozhádzané hormóny po porode(už to bude rok) ale plakala som pri čítaní...
pamätám si to, vyhnali nás z kúpaliska lebo hasiči potrebovali načerpať vodu...
a tatko sa vtedy ako dobrovolný hasič ukázal doma po dvoch dňoch, celý čierny a s bolavými otlakmi v kanadách...
už viem, niesú to hormóny, to si tak veľmi dobre popísala...
TLIESKAM ! už zase:-))
ja mám zimomriavky každý krát keď to čítam po sebe, to sa nechválim, to sú spomiekny. Nemusím asi hovoriť, ako reaguje na túto poviedku moja rodina...
takze sa nikomu nic nestalo?
No škoda bola ohromná. Zhorela obrovská plocha lesa. Otec mi povedal, že 1200 hektárov, čo si ja viem len ťažko predstaviť. Mne stačilo, keď som denne okolo tých čiernych pahýľov cestovala do školy.
tak to muselo byt hrozne...dobre ze sa nikomu nic nestalo...viem si predstavit, ake to bolo vidiet to kazdyden...boli sme teraz v lete v tatrach a bolo mi do placu ked som videla tu spust po kalamite, hoci to bolo davno...strasny pohlad...priroda je nevyspytatelna...krasna a vie byt kruta...hm..
Dobry vecer,
Precital som si tento blog. Aj ked nie som zo Zahoria, prezil som tam nejaky ten rok a videl som to, co ostalo po tom poziary. Bola to spust.
Videl som Tatry tyzden po tom ako sa podarilo uhasit ohen. Som z vychodu, a bolo to strasne. Ale nedokazem povedat napriek tomu, ze priroda je kruta. Priroda nie je kruta, len sa brani. Je len tazko pre nas pochopitelne preco je to tak, ale je. Je len na nas, ci sa dokazeme s tym nejak vysporiadat.
Tento blog je krasny, smutny ale napriek toho plny nadeje. Len tak dalej.
ten požiar sa šíril z družstva, kde sa samovznietila nejaká zle uskladnená slama alebo čo. Na začiatku bola teda chyba ľudí a príroda si to len odniesla.
Celý čas som dúfal, že sa nikomu nič nestane.:)
Opäť skvelo napísané. Len dve veci mi trochu vadili, na začiatku si asi 4-krát za sebou použila slovo auto. Keby si to nahradila napríklad vozom... A ten záver, posledný odsek, sa mi zdal nejaký strohý, akoby si bola nedočkavá to konečne ukončiť. :D Ale to možno vadilo len mne. To sú však iba také maličkosti.:)
Veľmi sa mi páčila tá časť s vetrom, i to striedanie pohľadu dievčaťa a lesníka. To bolo výborné. A ten útek z toho lesa, akoby som tam bežal s ním. :D
Opäť raz som tvoj príspevok v napätí dočítal až dokonca a musím povedať, že som sa ani na chviločku nenudil.
Skrátka a dobre, bolo to "pochutnaníčko". :D
K moru človek veľa vecí nepotrebuje. Plavky, tričká a krátke nohavice. To som si opakovala, keď som dobalila siedmu cestovnú tašku na našu tohtoročnú dovolenku. Išli sme dvomi autami. Ja s manželom, s dvomi deťmi a sestra s manželom a dvomi deťmi. Kufre áut boli tak napratané, že pri odchode, keď…
Konečne piatok. Zdena s Matúšom odchádzali na víkendový výlet. Tašky hodili do kufra a vyrazili. Čakala ich trojhodinová cesta. Celkom bezdôvodne sa smiali, opíjal ich pocit voľnosti a radosť z blízkosti milovaného človeka. Matúš stiahol okienko. Pocítili príjemný závan vzduchu v rozpálenom aute.…
Láska je tá najotrepanejšia záležitosť. Dvaja sa náhodou stretnú, preskočí iskra, začnú okolo seba tancovať a bla bla bla – buď to klapne, alebo nie. Začať sa to môže kdekoľvek. Tak dajme tomu na kurze nemčiny. Krátke utajované pohľady pri slovíčkach ich, du , er, sie. Dlhšie pohľady pri slovesách…
Ešte pred týždňom som mala rodinu. Teraz ležím uprostred lesa, ďaleko od domova, s poranenou nohou. Nedokážem sa už postaviť a čoskoro umriem od hladu a vyčerpania. Ak by som si mohla vybrať, miesto posledných dní by som radšej dostala guľku do hlavy. Je ľahké prijať od života to dobré. Je také…
Naša ZOO má pre všetkých návštevníkov veľké prekvapenie. Najnovší prírastok dostal meno Karol a na otvorenie pavilónu, v ktorom bude tento krásavec bývať, sa môžeme tešiť už o pár dní. Vedenie ZOO zostavilo tím expertov, ktorí prispôsobujú podmienky v pavilóne jeho prirodzenému prostrediu. Stromy…
Ľahostajne leží, pripravená na čokoľvek. Na každého. Nekonečne dlhé nohy, tesne pri sebe, pretínajú krajinu. Vlnia sa na miernych kopcoch, stáčajú sa v dlhých zákrutách a ak prídu k príliš vysokej hore, prerazia si cestu jej stredom. Diaľnica. Aby sme boli rýchlejší. Aby sme mali dosť miesta na…
S Henrichom bol život slnečný. Príjemných 25 stupňov, na dvore zelená tráva okolo nafukovacieho bazéna. Žiadne oblaky, žiadne prehánky, istota a pokoj. Biela blúzka so sukňou po kolená. Keď som sa schúlila do jeho náručia, bola som doma. Bol pozorný, otváral mi dvere, nosil ťažké tašky a počúval…
Ruky sa mi trochu trasú, keď zapínam lampu na nočnom stolíku. Na stene sa vytvorí jasný kruh žltého svetla, zvyšok izby je v príjemnom prítmí. Počkám, kým si sadneš do starého kresla. Teraz ti zahrám svoju tieňohru. Pomaly rozopínam gombíky a sledujem tvoj pohľad. Si vážny a pokojný. Máme kopu času…
Dnes som sa rozlúčila s priateľom. Nie nadlho, čoskoro sa ukáže. Nebude predsa tak ďaleko, aby nemohol kedykoľvek prísť, a také tie reči. Dnes som sa rozlúčila s dobrým kamarátom a keďže som sa nelúčila prvý krát v živote, tak je mi jasné, že nadlho. Že bude nekonečne ďaleko a už nebude mať čas len…
Volám. Denne volám s klientmi, s manželom, s mamou. Volám na psa, na deti, aby išli jesť.Volám sa. Lebo je to tak zvykom. Narodila som sa bez mena, no moji rodičia ho od prvého dňa tak často vyslovovali, až som si naňho zvykla.Volám sa Zuzana. Všade, kam prídem, už nejaká Zuzka je, alebo bola.…
Comments
Pridať nový komentár