Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Svet skrýva časti tvári, slov, mien; ako ho skutočne spoznať? keď iba chatrne stačí obyčajný vnem. Oči mať hoci aj dokorán, vydýchnuc ružový dym v tvárzvierajúpľúca svätým právom už mnoho rán.Končekmi prstov hľadať svoj deň,membrána obáv zrazí k povrchutoho, čo si hriešne žije kázeň.Stratený čas sa…
Zabuchla som dvere izby a otočila som kľúčikom v zámke. Vyzula som si vysoké topánky na opätku, ktoré mi už hodných pár hodín deformovali chodidlá, a šmarila ich do kúta. Nikdy nepochopím, prečo ich všetky ženy s radosťou nosia. Hlavne ak si na druhý deň obujú tenisky a ich lanie nohy sa akoby…
"Čo vy dopekla ste?!"Nie, nevedela som, čo sú zač. A ani to, prečo mi chcú ublížiť. Jediné čo som vedela bolo, že im musím uniknúť. Že ma nemôžu dostať. Ale boli všade a približovali sa príliš rýchlo. Slepo po mne sápali rukami a ja som tušila, že ak ma chytia, stane sa niečo veľmi zlé.Tá myšlienka…
Už sa stmieva. Kráčam po chodníku s rukami vo vreckách, pod nohami mi šuští lístie a pouličné lampy mi oslepujú oči. Okolo mňa prechádzajú ľudia nevšímajúc si moju smutnú tvár. Dospelí sú stále zahĺbení do vlastných problémov, tak na čo by sa trápili s tými mojimi? Nie, nikto si nevšimne to…
Svet je plný fariebtemnoty a snovNo náš svet začínalaj končil zelenou.Malo to byť večnév zelenom spojeníNavždy a všadev pohľadoch zmätených.Vyslovené slovávšak svet zmeniliA domčeky z karátľahko popadali.Z očí do očísa rozlieva farebnáSpäť sa už nevrátistratená zelená.
Biele oblaky už ustúpili žiarivému jasu lúčov, vietor zmenil sa vo vánok prečesávajúci vlasy listov. Strom otvára oči, roztiahne náruč svojej lupeňovej masky, omamnou vôňou objíma ten nový čas lásky. Tajomstvá bzučali šepotom recept na číre zlato,vtáci spievali odpoveď nebesiam modrým na to. Prach…
Oči, sledujúce ťa deň čo deň,
zmätené, túžiace, zradené.
Hľadajúc tvoju tvár v dave
plný šedých tvárí,úprimný smútok odrážajúczrkadlo duše.Pery, šepkajúce tvoje meno,plné, nesmelé, nežné.Volajúce ťa späť do oblakovhlasom ľútosti,
keď zo zeme padnutých
niet mosta ani cesty.
Bolí to, keď ti povedia,
že si na nič.
Bolí to, keď na teba
splietajú bič.
Bolí to, keď ti povedia,
že si obyčajnú.
bolí to, keď si myslia,
že niesi výnimočná.
Bolí to, keď ti do očí povedia,
že si škaredá.
Bolí to, keď ti hovoria:
"Nič sa s tebou urobiť nedá."
Bolí to, keď ťa opúšťajú
aj…
Vidieť smiech, no počuť plač,
vidieť radosť, no cítiť samotu.
Vnútri hluchú prázdnotu.
Vidieť oči zelené, aj vlhkosť sĺz,
blúdia izbou, pohľad sklenný.
V mysli zasnený.
Úsmev v perách, afekt silený,
otvorené dvere, prievan unesený.
V slovách duše význam prázdny.
Brána zeme, zatvorená…
Nastal čas, povedať ti zbohom.
Zatvoriť oči, nechať ťa odviať vetrom.
Postaviť sa pravde, pozrieť jej do očí.
Nastal čas, povedať ti prepáč mi.
Nastal čas, pustiť tvoju ruku.
Povedať "Dosť!", láske v rozpuku.
Posledný dotyk, výkrik bolesti.
Nastal čas, už zamávať ti.
Nastal čas, zhodiť čiernu…
Pridať nový komentár