Autorka: Katka Kořínková 

V lese kanadskom

v štíte horskom,

mihne sa v kroví,

tieň nový.

Nezbadáš ich kdekoľvek,

pamätajú si temný vek,

tí, ktorí nešli k človeku,

počas kamenného veku.

Zostali sebou, kožuchy sivé,

vedia byť veľmi ľstivé,

ako svorka sa bavia,

žijú a lovia.

Priatelia havranov,

vyjú cez každý nov,

v ňom radosť i smútok,

sledujú rieky prítok.

Zvládajú poklus i beh,

celý vývojový obeh,

začatý mláďaťom,

maličkým vĺčaťom.

Uši nastražené,

telo vzpriamené,

šteknutie varuje,

nepriateľa sleduje!

Dotknú sa nosmi,

s priateľskými výrazmi,

pozdrav to znamená,

je to ako odmena.

Tieto tvory tajné,

priateľské, odbojné,

sivé ani oblaky,

sú to vlky.