Články v kategórii Kope vás múza
Dívala som sa mu do očí a pomaly jedla pizzu. „Povedz mi niečo o svojom živote, rada by som to počula."
Trhlo ním. Odvrátil pohľad. „Nie je to nič zaujímavé."
„Chcem to počuť," usmiala som sa. Váhavo sa na mňa zadíval.
„Keď myslíš... Začalo sa to, keď som dovŕšil pätnásť."
„Jakub!" trhlo mnou…
Je to nezmysel. Rovnaké hodiny, minúty v šialenom zmietaní sa vlastnej agónie a ani moja ruka ma nevyslobodí. Chcem zamiesť vlastné myšlienky, ale ako sa dá zamiesť znôška lží ťažších ako ľudstvo samo? Tak znova len ďakujem a prosím a kľačím zmätený z toho že sa stalo to čo som tak trochu očakával…
nikdy sa nespokojil z druhym miesto
nikdy nekracal sam cez mesto
nikdy sa nepoucil z cudzich chyb
nikdy sa nenajedol skazenych ryb
nikdy nemiloval nespravnu
nidky neklesol ku dnu
nidky sa nesnazil ukryť v dave
nikdy sa nestratil v auparku v Blave
tak ako tráva v trblietavom ránenehybne skláňaš svoje vlhké dlaneako trávaticho odovzdanezostáva trávou aj keď na ňu siahnemtak sa ti stáva s rosou na krajíčkuvždy vystrieš steblá keď si na ne ľahnem
Spomalila som. Absolútne som si vychutnávala voľno. Pomaličky som si prala plienky a vecičky pre bábätko, hodiny a hodiny som čítala, veľa som cez deň spala, pretože v noci sa spalo čoraz horšie. Brucho mi pravidelne tvrdlo a ja som si na to už zvykla. Bábo malo každú noc brušnú diskotéku a ja…
Hrubých koreňov v zemi.. to teda je na tom orechu. Aj konárov, predierajúcich sa pohasnutou, zažltnutou korunou. A brázdy v kôre pripomínajú šutre zadupané v kamenistej hradskej; kľukatia sa ako cestička k prastarej mame.
Mame.
A prastarej! To je až trikrát mama.
Ktovie, čo všetko sa odohralo…