Články v kategórii Kope vás múza
Prázdny črep, taký somLen prádzny, zhnitý, práudnyČo plíži sa za hlasomKrivým lístím navždy Malý psík dostal kosťJe mi to jednoMyšlienok viac než dosťzadusím jednouKonkrétnou Aj oholený, umytý zdám sa byť čistýSom pohrýzol a prežúval všetky tie listyO kráse a poznaní čo dnes už nie jeO zmysle…
Keď sa Tom po chvíli spamätal, našiel sa až pri starom drevenom kuríne. Cez koženú podomácky vyrobenú obuv mu chodidlá objímala vlhkosť a chlad. Skrivil pery. „Sprostý sneh!“ uľavil si. „Čert mi toto všetko bol dlžen! Takto sa dnes odpláca pomoc. Vpustíš do domu jedného a o chvíľu...“ Čo to vlastne…
Zišli sme až do vstupnej haly, odkiaľ nás Lucien pripútaných jeden o druhého odviedol do majestátnej knižnice. Nikdy som v nej nebola, ani som len netušila o jej existencií.; z prvej návštevy sídla si spomínam len na hrubé dubové dvere, podobné vchodovým, umiestnené na konci haly. No nevenovala som…
Odbila polnoc. Začal sa prvý sviatok vianočný, pre starého Toma Kropáča deň ako každý iný. Vonku vládol pokoj prerušovaný len občasným zahvízdaním nezbedného vetra, poprípade slabým sovím zahúkaním, či mäkkým dosadnutím zo stromov padajúcej kopy snehu. Pri západnom okraji lesa sa mihol ryšaví…
Celé telo mi opäť otupovala bolesť, ktorú ešte pred pár okamihmi úspešne potláčal stres. Neprítomne som sa dívala do špiny na podlahe kutice, akoby som tam chcela vyveštiť náš osud.
„Otec! Toľko som ťa hľadala!" Ann objala Muyera a obom im vyhŕkli slzy do očí. Evelyne sa ticho dívala na svoju…
Tíško moja drahá!už sa to staloasi to tak malo byťodjakživamoja ohnivá kráskabola to divoká hrav ktorej berie všetkokarta poslednáväčšinou esonejde o pexesovravím to jasnečlovek až žasnečo v tvojej tvárimiesto pokoja sa zračíno mne to už stačíprosto a bez servítkyvravím ti konečnetie slová…