Články v kategórii Kope vás múza
Náhlime sa po uliciach s kamennými tvárami, každý so svojou hŕstkou problémov v hlave. A čo máme robiť? Usmievať sa na každého, koho stretneme? Máme sa každému prihovoriť, spýtať sa ho, čo ho trápi?
Niekedy si predstavujem, aké by to bolo, keby sa každý nestaral len o seba a skutočne sa zaujímal o …
1 A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskymi, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom.2 A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal, nič…
Predstavte si, že ste pozorovateľ. Zvláštny pozorovateľ, nehmotný a absolútne nezaujatý. Môžete všetko. Ste len vedomím v priestore, ste ničím a predsa môžete cítiť, vnímať a zaznamenávať. Ste nezávislý od času a priestoru, fyzicky nezraniteľný a schopný urobiť čokoľvek. Musíte byť takým kvôli tomu…
Stojím v kuchyni s nožom v ruke a nešťastne si obzerám kus mäsa, ktorý mám nakrájať. Musím sa pousmiať. Mama vždy takto bezradne stojí a odkladá krájanie čo najdlhšie. Čaká, že sa vo dverách objaví otec a povie:
„Mám ti to nakrájať?“
„Ak máš čas, tak to nakrájaj, ja musím ešte očistiť zeleninu.“…
Po ceste tieňov v spleti krokov pohľady žien pred nimi aj ja už som len tieň som tramp tulák bez domova život je bez hraníc nekonečné väzenie verím ceste tieňov že k tebe ma zavedie prečo som len vystrieľal všetky náboje čo som v kolte mal už zostal len jediný no radšej ho nechám v hlavni…