Články v kategórii Kope vás múza
Konečne sa pomaly dostávame k vlastnému písaniu.
V nejednej poviedke a románe, hlavne z minulých čias sa stretávame z tým, že hrdina nutne potreboval odovzdať nejakú správu, ale nemal ju čím napísať. Preto sa porezal do prsta alebo niekde inde a napísal správu vlastnou krvou. Je dosť pravdepodobné…
v bezmocnej nedôvere
mĺkvo
naťahané brázdy
a neha
vytláčaná z preliačín
prsty vkladám do rán
v údive
odrazu prázdny
skúšaš ma vyhladiť do strán
dúfajúc
že naznačím
a ty
mäkko vsiakneš...
Smútok z toho čo spôsobil som mám
a hlavne preto sa cítim byť sám
cez moju bolesť trpia ostatní
prízraky záhrobia v duši mi povstali
ospravedlnenie mýtom stalo sa
nepômože dnes ani zajtra
čas dám tomu - no jazvu zanechal som
určuješ ma ty, vy či on...
no nikdy sám sa neurčím
v tom je môj kríž
volám…
Utíchne vietor, na ruke pristane mi prvá mucha; odbzučí a zase si len prisadne ku mne, na slnkom ohriatu skalu obrastenú lišajníkmi, ktoré mi pripomínajú tretiu svetovú uniformu. Správam sa ako blázon. – ovoniavam mach na mŕtvych pňoch, objímam stromy a všetko je to o láske. Nikto mi neuverí, že…
Stvorili sme boha aby on tvoriť mohol nás stvorili sme lásku sme zase na začiatku na ostatné už nezvýšil čas Bol tu skôr on alebo ona? Nie je to jedno?! Oboch je škoda. Stvorili sme slová lebo nimi klamať dá sa zo slušného človeka je len smradľavé prasa Stvorili sme hudbu aby prebila…
...Keď tu mu do cesty skočí Ľubo Hurák a len vyzvedá a vyzvedá, že čo to má v tej ruke a kam s tým ide, či je to dôležité, na čo mu to bude. Mančo naveľa naveľa podá Ľubovi papier a ten ako číta pravým okom, tvár sa mu rozjasňuje, na perách úškrn. Potom pochváli a strčí papier do vrecka, pričom sa…