Články v kategórii Kope vás múza
Sobota ráno, posledný deň na intráku tohto sústredenia v Hurbanove.
Stojím v Jednote pri pokladni a čakám, kedy prídem na rad. Pohľad mi padne do môjho košíka a musím sa zasmiať nad jeho obsahom. Čokoládový rožok, čokoládové mlieko, čokoládový keks, čokoládový puding, čokoláda a celozrnný rožok.…
vo vzájomných bludičkách očí ligoce sa sklo starých spomienok o nás dvoch hukot srdcovocievnych nádejí poznačí ma ako kaňon na jeho dne stratené chvosty láskomilných rýb nekonečne ukazujú cestu na všetky svetové kompasy plieskajú o zem a škriepia sa o zlaté šupiny nášho priateľstva.
cez diery v ponožkách tľapkáš miliónové drobáčiky za pohodlný výhľad na horizont pelikány. podáš im ďalekohľad, aby ťa zvečnili antikoróznym lakom. len mrmlú, že nelúpu ľudskú pretvárku, nič nové – – ty pelikánový ateista! aj tak ich všetky postrieľaš.
Rany v prstoch, rana v hlave, rana uprostred...rany su vsade, je mi jasne ze ludska bytost je len z tkaniva, svalov, koze, ale aj z tej najtensej vrstvy z pocitov , aach ako lahko sa natrhnu a vytvoria dieru . Aj ta najmensia vytvori priamy zasah a z tej rany zacnes krvacat neprestajne a dlho...…
vlásočnice dažda kľučkujú stratenou lícnou jamkou viem len míľniky vzdychov v nás dvoch rozpletú husľové kľúče brány od nirvány a jeden v druhom zakrivení časopriestorom splynieme do…
„Moja ruka!“ reval Gilles Conrad a prehol sa bolesťou dopredu. Dylan Haise vydal pohŕdavý zvuk a roztvoril zadné dvere dodávky. V tmavej uličke sa ozývalo len Conradovo bolestivé poskakovanie a tlmený zvuk disko hudby. Haise, stále otočený chrbtom k Conradovi zvolal: „Nezabudni mu skontrolovať…