Články v kategórii Kope vás múza
Dnes volám, plačem už po tisíci krátJa verím stále že máš ma vnútri rádPozerám na teba a ty ma zas nepoznášHoc veriť sa mi nechce, taká je kliatba hrozná Jedlo pre ľudí trikrát som ti dalaochránila pred zlobou čo na koni len cválapo tvojom boku v najhoršom som stálaa ty ma nepoznáš, už iba svojho…
keď v tmavom rohu hniezda svojhonenachádzaš, hľadáš márnedávne, súčastné, slávneskrz dnešné, nájdeš východiskobojisko tvoje žiadneho protihráča nemámyšlienka prehovorila - už nie je nemávyhráš či prehráš - na tom nezáležipretože čas rýchlo beží...myšlienku predbehol našiel si svoje hniezdo ?ak nie…
Co si ma to zas chytilo? Insomnia? Neurosa? Mam chut vyjst vonku do zimy a behat velmi daleko kym sa uplne nevycerpam , nech nemusim citit svoje vnutorne ja ...nenachadzam pomoc v ludstve, v ziadnom byti ani v tom svojom, jedine hudba ma drzi nad uplnym sialenstvom.. uz mam krivy chrbat od krcov…
Už sa stmieva. Kráčam po chodníku s rukami vo vreckách, pod nohami mi šuští lístie a pouličné lampy mi oslepujú oči. Okolo mňa prechádzajú ľudia nevšímajúc si moju smutnú tvár. Dospelí sú stále zahĺbení do vlastných problémov, tak na čo by sa trápili s tými mojimi? Nie, nikto si nevšimne to…
Podľa nariadenia pedagogickej rády Čertík musel po skončení svojich hodín povinné odsedieť ešte jednu hodinu v triede Jazykaňy. Mál sledovať ako sa správa,ako exceluje pri tabuli a hravo dostava jedničku za jedničkou. Dnes to bola hodina chémii. Pred začiatkom každý žiak /včetne Čertíka/ dostal…
Bola som nenormálne dieťa. Páčila sa mi Ježibaba, a keď sa ma spýtali: aké domáce zvieratko by som chcela- povedala som - čerta! Napísala som rozprávku o čertoch, ktorú venujem nenormálnym deťom. Tým, čo máju plné zuby princov a princezien. Kúštik z nej vám teraz ponukám…