Články v kategórii Kope vás múza
„Veď vieš, že ťa mám rád Kika.“ napísal mi môj pokecový kamarát Peter alias Pete345. „A keby ma vidíš na ulici, pozdravil by si ma?“ skúšala som ho ďalej. „Nielen to. Ja by som ti ešte venoval obrovské objatie.“ odpísal. Len aby, zapochybovala som v duchu a bez rozlúčky som sa odhlásila. Na dnes…
Bolia ma uši. Prečo? Kto tuší?
Či je to z vetra, či z bôľu v duši?
V hlave mi šumí. Oči sú slané.
Piesok v nich omína.
Koníky vrané, poďte mi na pomoc!
Naložím do voza, do vášho, veľa, moc
nákladu, tiaže,
ktorá mi teraz srdienko viaže.
Tlačí ho. Dusí.
Či to preds' musí každý si vystáť,
kto život…
Správa o psovi, ktorý vie čítať, ma síce zaujala, no neprikladal som jej väčší význam. Samozrejme, psíky sú dnes šikovné, dokážu kopec vecí, ale sú aj veci, ktoré nedokážu. „Heh,“ pomyslel som si, „čo ak by ich spojili s koníkmi, ktoré vedia počítať? Ale kdeže, koníky počítať nevedia. A vôbec,…
Aké je to dobré! Aké spravodlivé!
Čas plynie rovnako pre všetko živé!
Každý má rovnakú životnú šancu
byť k tancu vyzvaný, či vyzvať k tancu.
Vo víre valčíka denne sa krútiť,
tancovať, objímať, hlavičky mútiť.
Tomu, kto dá si to.
Kto nedá, sláva!
Ostane na krku mu triezva hlava.
Zabúdaš? Zabúdajme. Na to, čo nie je láska. Akoby som od toho všetkého prestávala vidieť; žiadna zeleň, spev vtákov a ostatné drísty, iba portfólio pedofilov v kríkoch a bezdomovcov v podchodoch. Kde si? Rozvidnenie? V tieni. Keď vynechám „prečo“, ostávajú už len smeti pri vlakových tratiach a …
Že veriť môžeš len samému sebe?
Že v láske bublín je jak dierok v chlebe?
Každučká vytryskla z zdravého kváska.
Miluj aj bublinky, taká je láska!
Oddeliť nechcené z lásky sa nedá.
Nemôžeš vyberať dieročky z chleba.
Ak som ťa sklamala voľakým činom,
odpusť mi, drahunký,
je to mou vinou.
Trošku…