Články v kategórii Kope vás múza
Všetko sa mihalo.Záclona zvláštnych vzorov sa nebezpečne približovala a chcela ma spútať,zadusiť.Naplo ma. Netuším koľko je hodín ba ani koľko tu už ležím.Ruky mám doškriabané od nechtov.Celé telo ma svrbí.Krv za nechtami no tie žily stále prekliato svrbia.Bolia!Prúdi nimi bolesť,viem to.Cítim ju.…
Ústa Napäté ako slnko – – medziriadok v ovzduší a páľava v hrudi. Ruky. Vedľa seba – – medziriadok v magnetickom poli a oči zaliate medom. Telo. Chveje sa – – medziriadok v milovaní opreté dlane o ľudské kožušiny, o pehy vlasov o tlkot tepien na ihrisku.
deň prichádza a kráča vidieť mu len nohy ktoré ťa ne pre kro čia skúšaš sa pohojdať kde nenachádzaš sieť ani stromy iba steny a pritom je dnes obloha tak nízko zimné obočie ťa krčí ako papier letmou ťarchou veľavravných dojmov ktoré voňajú minulosťou a pritom je jar chcem víkend
Majka rozdávala písomky. Robila to však strašne pomaly. Dlho hľadala majiteľa písomky, dlho sa dopravovala namiesto. Písomku som nechcela vidieť,ale zároveň som chcela. Tento stres ma zabíjal. Prsty mi samé klepkali po lavici. "Ježiš, ja mám dvojku." oznámila mi spolusediaca Miška. Závidela som."Čo…
Životodarný dážď nás všetkých pozabíja Ak nezdvihneme zrak alebo ruku v päsť Asi tak žiadaný ako v koláči zmija Pam-pi-dam-pam počuť zo strechy jeho zvesť Aké slova a aké zbrane Aké klamstvá na požiadanie Také malé snáď ako list Také čulé a stále je kam ísť Keď poľu rozpráva príbehy o láske…
Znehodnotili sme slovo i vlastný rečový prejav! Nadmerným zneužívaným sme ho devalvovali tak, že ľudské slovo stratilo svoju pôvodnú váhu, silu, hĺbku a význam. Stal sa z neho bezcenný brak, ktorého je všade nadmieru a ktorým sa neuveriteľne plytvá.
„Vaša reč nech je áno, alebo nie.…