Články v kategórii Kope vás múza
štverám sa k tebeobaľujúc zmysly peľomv pritesno obopnutom nádychušeptáš údolím pomedzi polia sú tvoje...pnutia brázd v jedinom bodevlhkosť vyzrážaná z podstatyaj pokojkeď je zem sýtaje to hrapočkajkým odumriem
Prešlo už pár rokov
A toľké ešte prejdú
V provizóriu dní
Sivých a bez mena
Ty si tu vždy bol
To ja som odišla
A ostala bez teba
Neznáma, stratená
_
Tie roky plynú
Rýchlo aj pomaly
A márne dýcham
A budím sa a spím
A hľadám cestu
Von z toho bludiska
No ty si s ňou
A ja, ja som s…
Pocit..ten,ktorý ma vzdiaľuje od žijúceho kĺbka menom "život"...keď sedím v električke a mladé rozhovory ma obchádzajú a odrážajú sa od mojej úzkostlivej mysle...keď ostatní si neuvedomujú pravidelnosť rytmu svojho dychu, kým mne zviera hrdlo každý jeden úhoľnatý vzdych...kým sa dvaja ľúbia, ale…
Posledné svetlo zhaslo. Nielen v dome, ale aj niekde v nej. Dych sa spomalil, viečka oťaželi. Nepokojný sen si našiel cestu do mysle. Len jeden pár očí vystrašene hľadel do tmy. Nie preto, že by sa jej bála – tentokrát nie. Ten strach mal oveľa hlbšiu podstatu. Vkrádal sa potichučky, nenápadne.…
no to iba kôrnatiem načúvaním stromov keď šeptajú ako chutí zem v jeho pospletaných halúzkach ma hľadaj celkom na dne v roztrúsenom páperí tam kde rozospatý pokoj lieči brehy hlboko v mojej krajine
Urobíš zo mňa necudné zviera, rozvrátiš mi vnútornosti, vyklepeš stehná, zrýchliš život a potom odpochoduješ, odcválaš ako čmeliak na inú os(u). To ticho bolí. Nie teba. Mám chuť kričať, kvíliť do mŕtva v tvojej hlave, hrudi a zavlniť sa ešte nižšie. Rozpáraná ako sveter od babky, ufňukané sopľa,…