Články v kategórii Kope vás múza
Kde úzkosť s lahostajnosťou sa stala ludským krédom
kde každý v bezpečí sám pred sebou sa zamyká
tam isto niekde nový armagedon
nás navštívi a svojím chlebom
ponúkne prejedené ústa človeka
My blúdili sme, hladali sa veky
než v cieli sme sa stratili...
Kto sme? a máme možnosť stať sa ešte niekým?…
Ulicou blúdim a hľadám smer neviem, či ďalej ísť a či vojsť do dvier Kadiaľ dať sa mám? Vôkol sadá noc, lampy svietia v tme v tieni postávam, neviem, čo so mnou je Nejak to tu nepoznám A zase v tom lietam Som tu, a zas nie tam, kde mám byť Čierny vír ma trhá, krúti, ťahá hlbšie, hlbšie, hlbšie…
Autá sú červené autá sú biele no a môj rozum užíva si skvele Žiadna to námaha žiadny to stres napísať poviedku teraz, je des Autá sú červené Autá sú biele.... Už neviem poriadne ani svoje meno každý deň v programe je u nás Nemo No no – sem, no no – tam tak to on nepozná skúša ma či to hrám a či…
Nejako nám to tu zhustlo. Tak si dáme zase raz jednu stupiditku na odľahčenie ;) Sova stretne netopiera. Netopier sa sove vtiera. Že je krásna ako motýľ. Sova vraví: „Si sa opil? Etanol ti mozog kvári, oči slepnú... a či vari...“ Prepadne ju podozrenie. „Metanol si nepil, že nie?“ „Ani kvapku,“…
Výčitky zaplavujú vety o porezaných zápästiach. Krv, ktorá vo vani svieti je teplá a ja mám nový strach. Medailóny veria, že lásky taj hryzol si do chvosta – nevzdá sa vraj. S nádychom nedržia ma nebesá A moja nedôvera neklesá. Noc znáša tresty najvyššie. Krídla čo zotnúť mám ukáž. Do tvojich…
Pri Dos Manos sa povaľoval pod vetrom suchý krík. Bola sivá nedeľa. Nebesá boli temné a prázdne. Slnce krvavočervenej farby sa zdanlivo nemalo kam zniesť. Ale znieslo sa za jediný oblak, ktorý bol v tom čase na nebi. Dokonca ani tráva sa neodvážila triasť. Z okna som videl ten krík, ako padol a …