Myšlienka neurodiverzity, ktorá je v pozadí rozprávky „Kocúr nie je sliepka“ nás učí, že byť iný nemusí byť vždy len nevýhodou. Práve iné usporiadanie mozgu prináša v dôležitých okamihoch odlišný pohľad, inú perspektívu, ktorá môže byť pre daný problém riešením.
V súčasnej dobe, keď sa školy stretávajú s nebývalým nárastom počtu integrovaných detí, keď sme konfrontovaní s „inakosťou“ viac, ako kedykoľvek predtým, je dôležité vedieť s tým pracovať. Prvým krokom by malo byť pochopenie, vcítenie sa do kože toho, kto takúto inakosť voči svetu môže pociťovať, resp. pociťuje. A tiež v ňom vzbudiť pocit akceptácie a pocit jeho vlastnej vnútornej hodnoty tým, že rešpektujeme jeho prežívanie. Aby dieťa, ktoré sa snaží začleniť do normokultúry intaktnej populácie, napriek ťažkostiam a prekážkam, vždy cítilo, že je dôležitým prvkom a súčasťou spoločnosti. K tomu prispieva aj tento pekný a hrejivo „ľudský“ rozprávkový príbeh pre deti aj dospelých. Danú tému a jej stvárnenie môžem jednoznačne odporučiť.