Samozrejme, že budem veľmi rada, keď budeme komunikovať cez túto stránku. Ja som ti to chcela vlastne aj navrhnúť, no bolo mi blbé otravovať ťa tým, aby si mi sem písal komentáre. V každom prípade, si ma veľmi potešil aj prekvapil:)ďakujem, že si si našiel čas. Či ma zaujíma tvoj názor? Vieš čooo.. ani nie... :D:D:D:D samozrejme že ma zaujíma, ocko :D keby ma nezaujímal, tak ti nikdy nepoviem, že vôbec píšem. Naozaj si veľmi vážim tvoj záujem. Povedzme že budem veriť, že vieš, ako sa cítim :) Chcem len, aby si vedel, že som si plne vedomá všetkého, čo si hore vyššie uviedol :) No toto nebolo moje prvé sklamanie. Veď to predsa poznáš, všetko to sťahovanie, nové prostredie, noví ľudia a nová škola... sklamaná som bola veľakrát. Zvykla som si na to a neberiem to vôbec nejak obzvlášť tragicky. Sebaľútosť nie je nič dobré, prináša to len akýsi (v môj prospech) skreslený pohľad na celú situáciu, ako napríklad: život je ku mne nespravoslivý... život je sviňa... ja som tá obeť, oklamané zaľúbené dievčatko... Blbosť. Kedy bol život ku komu spravodlivý? No... Treba sa na veci dívať s nadhľadom a trochu sa aj vedieť prehrýzť :) koniec koncov, keby som sa len tmolila ako večne smutná a zaspatá pincezná, asi by si to dlho nenechal len tak :D takže vlastne všetko čo ma naučilo stavať sa veciam čelom a prestať sa ľutovať si bol ty (a tvoje ironické poznámky :D:D:D:D) Čo v tvojej reči znamená "celkom dobré" mi nie je známe, no vzhľadom na to, že sa vieš vyjadrovať veľmi úprimne a kriticky, myslím, že "celkom dobré" mi od teba bohato stačí :) ďakujem :) budem sa snažiť stále zlepšovať... A pozdrav doma :)

to je naozaj zaujímavé. normálne som sa nad tým záverom začala hlboko zamýšľať. Je pravda, že sa mi najčastejšie stáva, že svoje poviedky píšem v noci. ako netopier... Proste ma kopne múza (najčastejšie o jedenástej večer) a končím niekedy o druhej ráno. Najprv som túto malú poviedočku písala na papier a potom som o nej ešte premýšľala. ale záver som nemala domyslený, to bola improvizácia. Najprv som to chcela zakončiť tým ako Sára predniesla svoj prejav, no potom ma ešte napadlo zamiešať do toho Braňa. Z príbehu očividne vyplýva, že ho kedysi veľmi ľúbila, no musela odísť, oppustiť svoj vtedajší život a prišiel iný človek - ten pravý - vďaka ktorému sa vlastne pozbierala z totálneho dna. No a keď neskôr Braňa stretla po toľkých rokoch, nemohla sa mu predsa hodiť okolo krku a vysvetľovať mu čo k nemu cítila, alebo sa nebodaj vypytovať, čo cíti on. Sára už mala toho pravého muža a tým, že vo vzťahu s Braňom videla možno hlboké priateľstvo som chcela poukázať na to, že ho stále svojím spôsobom ľúbila (priateľsky) no bola to tiež žena, ktorá vedela čo chce a tiež vedela, kto jej podal pomocnú ruku a Braňo to nebol... V každom prípade ďakujem za komentár :) naozaj som vďačná a za kritiku momentálne asi ešte viac, ako za pochvalu :) lebo si môžem veľa vecí uvedomiť, prehodnotiť a nabudúce to napísať lepšie.

Ahoj Yamayka, toto je to, čo ti neprišlo Prečítal som si tvoje „dielo“ a moje závery sú nasledovné : Zdá sa, že to má aj dej aj ideu aj trochu akcie. Samotná myšlienka písať román o indiánoch je trochu odvážna, pretože je k tomu potrebná veľmi podrobná znalosť histórie, miestnych zvykov a tradícií jednotlivých kmeňov, ktoré pomenúvaš. Myslím, že je to potrebné kvôli hodnovernosti uvádzaných faktov a vyvarovaniu sa prípadnému faux-pa (trapasu) v prípade recenzií zo strany čitateľov (viď diela Karla Maya, ktorému sa to podarilo úplne geniálne). Ďalej si myslím, že si musíš dávať pozor na mylné údaje (napr. koryto rieky sa na začiatku vodopádu spravidla znižuje a nie prehlbuje. V tomto konkrétnom prípade to má celkom závažné dôsledky na vývoj deja, ďalej výraz „típí“ je prebratý z češtiny, to znamená, že je potrebné vybrať adekvátny výraz v slovenčine, alebo použiť výrazy z indiánskych jazykov, meno Tashunca Uitko sa vyskytovalo v televíznom braku, ktorý nakrútil nejaký idiot, atď.) . Ale to nie sú chyby, ktoré by znehodnocovali dielo v závažnej miere. Tieto chyby vyplývajú z tvojej neskúsenosti, čo sa možno časom spraví. Myslím, že keď zapájaš do hry fantáziu, musíš to robiť poriadne a vo všetkých detailoch. Čitatelia majú radi detaily a môže sa stať, že by si sa tam mohla trochu popáliť. Časom možno zistíš, že budeš musieť preštudovať veľa veľa materiálu na to, aby si mohla úspešne napísať niečo normálne. Inak sa mi to celkom páči. Pokračuj Maj sa

"V ich vzťahu videla bohaté priateľstvo, ktoré mohlo pretrvávať naveky. Takže ho predsa nestratila..." Mária, Mária, taký zaujímavý príbeh, napätie narastajúce na viacerých miestach, pointa a aj výpoveď a taký plytký záver. Akoby sa ti už nechcelo, alebo čo.. Ale vzhľadom na to, že ma dlhé príbehy väčšinou odradia, tvoj som si prečítala do konca. Upútal ma, aspoň na tých pár minút. Škoda toho záveru..

Ahoj Yamayka (spajka), musel som sa sem nalogovať, lebo, pravdu povediac, sa mi nechce preorientovať svoje zaužívané spôsoby písania do formátu "docx" a na tejto stránke je asi väčšina toho, čo napíšeš. Záleží len od teba, či chceš, aby sme komunikovali prostredníctvom tejto stránky a či ťa vôbec zaujíma môj názor. K vyššie uvedenému príspevku : Nechcem povedať, že veľmi dobre chápem tvoje pocity, lebo by si mi aj tak neverila. Zdá sa mi (niekedy), akoby si neverila, že dokážem pochopiť akékoľvek pocity, ale na to teraz zabudni. Budem sa tváriť zas ako veľký mentor, keď ti poviem, že nie si ani prvá, ani posledná, ktorá prežíva veľké sklamanie zo straty ozajstnej lásky. Myslím si, že väčšina ľudí (tých normálnejších) tým vo svojom živote prešla a nejakým spôsobom sa s tým vysporiadali. Chcem ti povedať aj to, že ťa to len tak skoro neprejde, aj ako by si najviac chcela. Ale to je dobre, pretože tak to má byť. Ak je v človeku nejaká tvorivá sila, akákoľvek, naplno sa prebudí len pod vplyvom tých najsilnejších emócií. Bohužiaľ to platí aj o silách deštruktívnych. Nebudem ťa chlácholiť, že budú aj iné - ďalšie lásky, pretože tá prvá je osobitá a jediná, zanechá v duši najhlbšiu stopu a aj najväčšiu spúšť. Rany sa však zahoja a smútok vystrieda niečo iné. Smúť, buď nahnevaná, rob čo chceš, ale nestrácaj hlavu a nádej. Spôsob, akým si napísala oný článok sa naozaj mnohým ľuďom môže zdať trochu komplikovaný. Je dôležité ako to citiš ty a mne sa to celkom páči. Zrejme sa ešte budeš musieť vycvičiť v skrývaní pocitovej pravdy za abstraktné dejové línie, ale aj to sa dá. Na to, že len začínaš je to celkom dobré. maj sa

zase sa našiel niekto, kto ma odhlil a odkryl tak ďalšiu "záhadu". Je to tak, akosi dvojzmyselne. A znovu sa vraciam k úryvku Zádrheľom sa stal sex, áno, mala som veľké pokušenie Adama nazvať Igorom a Helu Evou. A možno som urobila chybu, že som to tak nespravila. Teda predsa je to zvláštne? :D Podľa mňa asi ako pre koho, ale rozhodne si myslím, že je to taká malá "psychárina" :) Ďakujem za komentár, Dušan.

Páči sa mi to, naozaj. Nesie to toho svojho špecifického ducha, ktorého vkladáš snáď do všetkého čo napíšeš. V písaní poézie máš svojský štýl a v mnohom dávaš na svoje pocity. Cítiť, že to všetko ide z tvojho srdca a myslím, že tak to má byť. Držím ti palce :) A nech nás múza kope!

Toto krátke dielko je len malým zlomkom toho, čo v skutočnosti cítim k človeku, ktorý mi bol veľmi blízky napriek tomu, že mi bol vlastne vždy vzdialený. Prajem príjemné čítanie. S pozdravom Dušan Damián.

Je to zvláštne, ale myslím, že je to veľmi dobré dielo. Netradičné, originálne spracovaním, vidím v tom viac než len rovinu Adamovho vnútra. Je tu aj silne cítiť pohľad "povedzme nejakej Evy" teda autorky. Ale musím povedať, že toto dielo má rozhodne veľkú hodnotu. Asi až toto, je zatiaľ najlepšie, čo som od teba čítal. Obsahom i formou. :D

...chcela by som vediet, ako zili ludia, ktori nam nechali svoje vyroky, tie, podla ktorych sa tak vela dnesnych ludi riadi...

asi to nemali lahke..no ale kto ma....

nech nas muza kope...pa