Teda lubo, co tebe chodi po rozume. Ja som inak rozmyslal ci si to s tym traktorom myslel vazne.

V tom pripade skoda ze si sem nedosiel o mesiac skor lebo jeden moj znamy mal nadherny traktor zo 70-tych rokov ako z rozpravky. :D:D:D 

Ale inak tvoj komentar ma rozveselil. Ale vies co je na nom pekne? To vedomie ze niekto na mna len tak myslel. :D  

Nech ta muza kope!

PS: Aj teba Majka! :D:D:D 

Thak toto bolo drsné prirovnanie :D:D:D:D... ale pravdivé.

Ja by som povedala: "Ako sa dá pohrávať s filozofiou." :) Občas ma to zastihne, že priveľa rozmýšľam a prišla som na to, že pravdepodobne každý inteligentnejší človek a každý spisovateľ má v sebe kúsok filozofa. ja sa občas pozastavím a nenápadne si obzerám tváre ľudí... ich výrazy, úsmevy, mračná v obočí. Premýšľam vtedy o ich osudoch. Proste... mi rozum zastáva nad tým, aké je to zvláštne, že každý človek vidí svet tými svojimi očami. Napríklad prečo nás Boh nestvoril tak, aby sme mohli premýšľať všetci rovnako a správne? (asi by sme sa nudili:) Mal na to určite svoj dôvod a veľmi dobrý. Bez rozdielnych názorov na svet by ani nebolo hľadanie pravdy... Naozaj filozofia a fantázia majú nikde nekončiace hranice. až mi chodí mráz po chrbte, keď na to pomyslím. je to ako ďalší vesmír... proste niečo úžasné. Inak... k tomuto premýšľaniu ťa dohnala tá moja báseň? či všeobecne všetky filozofické, čo sa tu vyskytli? :D:D:D Vážim si, že si sa rozpísal, rada sa bavím s inteligentnými ľuďmi a tu som zatiaľ neinteligentných nenašla... A mimochodom nefajčím ;)

Súhlasím s tebou. Hyeny a levy sú presne rovnakí. Dokonca levy ako samce sú strašne leniví. Rozdiel je len v estetike. Nikto nepovie nádherná hyena ako sa ladne pohybuje, krásna šelma. To by bol na smiech. S nami je to jednoducho tak. Ak príde človek v obleku na miliónovom fáre do spločnosti, všetci si šepcú kto to je?! Pán doktor, inžinier ako vám to sluší. Ale ak príde napr. Jano v rifliach a flanelovej košeli tak sa mu prihovorí akurát čašník aby nezavadzal, že nemôže prejisť s taniermi. Jednoducho človeč je taká. Všetci sme takí, máme to hlboko v génoch. Najlepšie by bolo, ak by sme boli všetci nahí, nemali tutuly a podľa toho kto je aký buran mal by veľké brucho a nos a zo zadku by bu trčali hnusné škaredé chlpy.

Aké je to zvláštne. Nechodím na tento blog dlho, ale je tu zopár skalných. Najčastejšie Majka, Dušan, teraz Kvaki a možno ja. Pristihol som sa, že mi prebehne hlavou, čo kto z vás práve robí. Majka je nožno na balkóne alebo v záhrade a fajčí cigu. Premýšla nad svojím príbehom a má v hlave zopár postáv a vzťahov medzi nimi. Možno je nefajčiarka a sedí s kámoškou v meste na pešej zóne a tá kámoška jej vylieva srdce s nešťastnej lásky. A možno sa vrátila s otcom z lyžovačky, dala si sprchu, pustila cd-ečko a relaxuje. Možno sa díva z okna. Len tak pozoruje ľudí (náhodných nočných zlodejov). Dušan možno sedí s gitarou na ramene a brnká si niejakú melódiu na stole ma papier s pár veršami, keď ho mama zavolá aby jej pomohol zacúvať auto do garáže. "Už idem mami!" odpovie trochu podráždene, lebo práve dostal dobrý nápad. A možno pripravuje večeru. Varenie je jeho koníček a čaká segru, ktorá príde z internátu. Celý týždeň ju nevidel a tak ju chce prekvapiť. A Kvaki? Včera sa možno zaľúbila. Kecá na schodoch pred dverami so spolužiačkou a pytá si od nej číslo na toho chalana. "Neviem či ho mám!? Naťahuje spolužiačka Kvaki. Jej mama je nahnevaná, že klábosia na chodbe a rázne rozkáže aby šli babenky dnu. Je to fakt zvláštne a zaujímavé, ako sa dá pohrávať s fantáziou.

riadok som už vymazal, prišiel som na to ako. Skrátka tam už nie je. Keby bol tak ho hneď zbadáš.

vďaka za komentár... potešil

Tvoj kometár to presne vystihol! naozaj som sa snažila trpezlivo čakať, no márne a tiež ľutujem stratený čas, lebo ono sa ďalej ukázalo že ešte aj paktoval s inou ženskou a nechal sa jej namotávať. Dnes sa mu neviem pozrieť do očí, lebo sa rozplačem, že nemám silu napľuť mu do nich! Je to tak, ppokiaľ si človek sám neuvedomí, že vlastne tam uňho niečo škrípe, ozaj ho nezmení nik a všetky pokusy láskavého čakania aj tak len vysmeje... Ďakujem za komentár :)

Pekné dielko, rovnež trochu filozofické. Ale naozaj krásne napísané. Nech ťa múza kope a nikdy neprestáva!;-)

Ano máš pravdu, je to skôr nostalgia ale aj veľa strachu a smútku, ktoré z nej vzplývajú. Ale inak gitarový podmaz by sa mi páčil k tomu. :D