To si písala o mne? Nejako sa v tom spoznávam. Teda, až na tie hnedé vlasy a oči a biele zuby... :-D

Malokto uvidí v nevzhlednom kusku kameňa nevybrusený diamant. Muži (ale aj mnohé ženy sú ako straky: chcu len to, čo leskne...

ďakujem. :) Za konštruktívnu kritiku...Beriem na vedomie a skúsim sa s tým trošku poihrať. :) Sama som nevedela, či to text má byť. Alebo čo. :) Vyčkám si na tvorivú chvíľu a poupravím to :).

ďakujem :) ešte raz. :)

zaujímavý pokus :) musím uznať, krásne myšlienky. no nie je jasné, či ide o báseň alebo skôr o nejaký súvislejší text. príde mi to ako omyl, že si nasúkala vetu za vetou, pričom sú tam zavše rými. iste, aj to je štýl, ale ja si myslím, že lepšie by to vyznelo, keby si to trošku rozsekala... možno aj ako báseň. alebo aspoň do odsekov, do pár riadkov pod seba, chápeš :) lebo takto sa to celé zlieva, čo spôsobuje, že tie krásne momenty človeku unikajú a je to veľká škoda, pretože každá veta stojí za to ;) 

Jeeej, už som zabudol na tento príspevok. Vidíš, ja som to zle pochopil. Ale to som celý ja. Aj manželka mi (ale len sem tam) vyčíta, že mi musí všetko polopate. No čo. Možno my muži sme už raz takí. Nevieme jednoducho čítať medzi riadkami. Tá tvoja odpoveď mne, by presne takto mala smerovať dotyčnému. Povedz mu to takto ako si to vysvetlila mne!!!! Je to super : )))

Ďakujem za názor, potešila si ma :) som rada, že tieto moje "balady" ti dajú sem-tam aspoň pekný pocit na duši :) ešte raz Ď.

Pisateľka M :D:D:D:D:D

Máš úplnú pravdu vo všetkom čo si písal. Akurát vieš čo je na tomto prípde zvláštne? že to vôbec nebola nejaká veľká láska. Tá najväčšia, ktorá mi ublížila a zobrala najviac o tej som sa ani nezmohla písať, lebo slová boli málo. A potom, keď by sa slová už aj našli som už bola povznesená :) zvláštne sú tie vzťahy.

No každopádne je to plné pocitov, od začiatku až do konca. Tvoja duša šlapala do riadneho kopca. Mňa (nie celkom takto) dostala moja prvá láska. Vtedy som sa zmohol na moju prvú báseň, ktorú som napísal. Niesla názov "Balada o Elze", ale nikdy som ju niekde nepustil. Potom som ju stratil a dnes si pamätám tak štyri verše. Ale takto je to správne. Minulosť patrí minulosti! Vždy som sa snažil povzniesť sa a pár krát sa mi podarilo aj letieť. No vždy sa to nedá. Sem tam treba aj pristáť, lebo by sme pomreli od únavy : )

ďakujem :) je to milé prečítať si takéto povzbudenie :D a vyjadri sa určite! :D aj keď sa ti dačo nebude zdať, veď normálka, o tom to je, že každý má na to iný pohľad ;)
dík ešte raz

Inak, mne sa Tvoje veci páčia tiež, píšeš dobre, tento štýl Ti ide. Len som sa nikdy nevyjadrovala, lebo buď som nemala práve chuť sa nejako zamýšľať nad tým (niektoré texty potrebovali viac zamyslenia, než iné), alebo som si nebola istá, či chápem správne. Tak reku že neurobím zo seba nekultúrneho burana.  

Ale písanie Ti rozhodne ide (teda z môjho laického pohľadu). Máš dobré cesto a dobrú plnku.