Máš pravdu, okrem tej tretej vety :D podľa mňa neprotirečí :D

Ono to vyzerá tak negativisticky, lebo je to vyňaté z jedného môjho dlhšieho pokusu o dačo. no a tam som spomínala, že Slováci ako národ sú furt s niečím nespokojní. Nevzťahuje sa to samozrejme na všetkých ale ja som vychádzala z vtipných a uhundraných postavičiek v našej rodine :) takto to skôr nedáva zmysel ako dáva, uznávam :)

ale ďakujem za názor a za koment :) cením si :)

  Podľa mňa tretia veta protirečí druhej :-)

  Ale nespokojní ľudia pretože doba je zlá a ťažká? To asi nie, skôr naopak. Šťastie závisí skôr na iných veciach a ľudia bývajú obvykle (subjektívne) spokojnejší a šťastnejší práve v chudobnejších krajinách, kde doba je ešte ťažšia a ešte horšia. Už sme možno moc rozmaznaní. Ak niekto tvrdí že na Slovensku je ťažký život tak je úplne mimo realitu (z celosvetového hľadiska).

  Možno si to práve Ty pretože im načúvaš, zatiaľ čo väčšina ostatných ostáva hluchá? Alebo preto že Ty sa s tým príbehom stotožníš a on nie?

  I keď so samotným vysvetlením nesúhlasím, to by vlastne znamenalo že aj všetko čo som vymyslel ja nie je z mojej hlavy, ale ja som len dáky príjmač, už si len namontovať tú helmu s anténkami :-)

"Príbehy sú hotové subjekty, ktoré si sami hľadajú autora, svoje "médium", prostredníctvom ktorého sa dostanú von." 

Krásna myšlienka, hneď som sa nad ňou pousmiala :) a taktiež mi bolo hneď jasné, že "vychádza z teba". Hanbiť sa za to kto píše? mám pocit že rozumiem, ale možno sa mýlim. Adhara, v každom prípade nezúfaj a mysli pozitívne, pretože keď budeš negativistická tak si nikdy nič pozitívne nepritiahneš ;) ja ti verím, ty to máš v krvi a bojuj ďalej :) aj uznanie po smrti je uznanie :D ale to už bolo trochu morbídne :D

... náhodou, vyzeráš na nej veľmi inteligentne a veľmi sexi. A tá lekvárová buchta v pravej ruke, no paráda... Jednoducho portrét, ako má byť.

No, myslím, že aj tu niekde (na blogu) si spomínala, že si svoje prvé dielo začínala písať v pätnástich... či nie? Ak som vyzradila nejakú súkromnú informáciu, tak sa ospravedlňujem. Inak s týmto mám aj ja skúsenosť, trošku "poopraviť" skutočnosť, aby to nabralo lepší dojem (nemám na mysli chvastanie sa a preháňanie, ale úpravu, aby to ako príbeh nabralo lepší spád. Myslím, že pri tomto druhu písania by to mohlo byť povolené )

Však ja som tiež nemala na mysli hanbu kvôli obsahovej stránke, ale osobnostnej. Že som sa ja (moja maličkosť) pustila do písania. Že sa venujem takýmto "blbinám" namiesto toho, aby som sa starala o racionálnejšie otázky (život, budúcnosť, práca a pod.), alebo skôr, že som sa do niečoho takého vôbec pustila. Lebo v očiach racionálnych ľudí (aspoň podľa môjho názoru), sú toto veci, ktoré robia vždy "tí druhí" - prosto nejakí bližšie neidentifikovaní jedinci, ale rozhodne nie niekto z ich blízkeho okolia.

S tými komentármi, asi som iná povaha, ale nezvyknem čakať, kým sa mi uležia. Jedine v prípade, že by som niekomu chcela vynadať, tak (na odporúčanie dakoho ) radšej počkám, kým vychladnem. Pokiaľ ale ide o komentár bez emócií, tak neodkladám. Možno je to chyba, neviem. Som prosto netrpezlivý typ človeka. Snáď mi bude odpustené.

Vďaka, ale... na základe čoho usudzuješ, že tento príspevok je podľa reality?  Ale nie, robím si srandu, je to podľa skutočnosti, ale nie samotná scéna (uvažovala som o písaní pod perinou, ale nakoniec som to ani neskúsila, lebo som dobre vedela, že by to dopadlo takto).

Tu ale nešlo o hanbu z toho, čo píše, ale kto píše. A keď to napokon vyšlo najavo, všetko sa tým len omnoho, omnoho zhoršilo.

Malý tip: Ja zvyknem dlhé komentáre písať do svojho poznámkového bločku, ktorý priebežne ukladám a až keď ich bez nehody dokončím (a nechám uležať v hlave), nakopírujem ich na príslušnú stránku.

A dík, že na mňa myslíš.

OK, asi som sa zle vyjadrila - ja nechcem, aby niekto iný prišiel zapísať príbeh podľa môjho podrobného opisu, ale aby ten román už napadol niekomu inému a nie mne. V mojom ponímaní sú príbehy už hotové subjekty, ktoré si sami hľadajú autora, svoje "médium", prostredníctvom ktorého sa dostanú von. Len som si nevedela vysvetliť, na základe čoho by som to mala byť ja. Asi sa stal nejaký omyl.

Tá prvá polovica sa mi veľmi páčila, tá druhá časť sa mi zdá trochu poslabšia. Možno by sa s tým chcelo ešte trochu pohrať. Bo tá prvá časť je fakt dobrá čo do myšlienok a hry so slovami. Ale je to, samozrejme, len môj názor.

Uffff tak by som zahrešila.... už som mala napísaný celý komentár a nejakou klávesovou blbou kombináciou (mám tušenia, ktorou) som si ho zmazala. Blbááá blondíííína.

V skratke išlo asi o to, že to bolo fajn, dobre sa to čítalo, páčil sa mi nápad i spracovanie. A že nie si jediná, čo sa hanbila, ja som pred našimi tiež tajila, že píšem a už ani neviem, ako sa to dozvedeli. Je dosť možné, že ma načapali (hoci nie s baterkou pod perinou ). Ono to asi vyplýva aj od osobností rodičov, naši sú dosť racionalisti, zameraní na tvrdú realitu, ja mám vzťah k celkom iným veciam a hlavu dakde inde. Ta čo už. Vaši v tomto asi tiež nebudú o moc iní. Ale je hádam dobre, že to nakoniec aj tak vyplávalo na povrch, aspoň v tom máš teraz väčší pocit slobody. Teda aspoň ja to tak vnímam. Skrývať sa je stresujúce. I keď, vždy sa nájdu veci, ktoré budeme mať tendenciu zamlčať - aspoň dočasne.

Tak teda do písania.

P.S.: Inak, po troške čítam ďalej a zatiaľ sa mi to páči. Len aby si vedela.