Články v kategórii Kope vás múza
Rozbitý z alkoholu, koksu a z báb, ktoré mi dali poriadne zabrať, som sa z ničoho nič zobudil v sivej malej miestnosti bez jediného okna. Posadil som sa na tvrdý matrac postele, na ktorom som spal a s prižmúrenými očami pozeral dookola. Videl som zahmlene. Ukazováky na oboch mojich rukách…
Sivá obloha. Mrzlo. Snehové vločky sa lenivo znášali na zem. Bezvetrie. Konáre stromov sa prehýbali pod ťarchou bielej prikrývky. Niekde zakrákali vrany. Lesná zver spala zimným spánkom, ukrytá v norách. Ľudia by najradšej ostali doma. Pri malom kríku sa však krčili dvaja muži v hrubých kožuchoch.…
ľudské povlaky v izbách od tiel; šum reči, prúd realít. Pokoj zadlžený na tvárach od slnka - tieň. V jadre ticha je všetko. Aj ty. Nech ma neopúšťa, kým neumriem v matrixe. Podám končeky prstov, absorbujem Boha, v hranách bokov sa zaoblia tvoje prsty. ustatý hluk je stred každej melódie
Starej ďáble...V súčasnosti sa niektoré koncertné vystúpenia uskutočňujú v kostoloch. Na príprave jedného takéhoto koncertu sa zúčastnil aj osvetľovač z istého slovenského divadla, ktorý mi rozprával túto príhodu.Keďže išlo o vystúpenie českých umelcov, priviezli si aj svojho zvukára. Ten sa dlho…
Chodníky sú široké, keď... Keď kráčam nočným mestom. Keď ticho je ich heslom, ktoré... nik už nepozná. Otáčam sa za seba a túžim... Kiež by niekto zvolal... Zastav, tu si potrebný! Zastav! Áno, presne Ty. Ale nie. Tu kričí na mňa bezďák zašťatý... Zastav! Nemáš drobné? Beztak, pod obraz už je…
O úsmeve, ktorý slzy skrýva... Toľkokrát som písal, že každé slovo mi už splýva... O láske – škoda reči o tých snahách... Spomínať na chvíle, keď moja duša pred vami bola nahá... O smrti, ktorá neodvratne čaká... Možno o nej vôbec písať? Tak trochu ma to láka... Tak trochu ma to ľaká... Ja…