Články v kategórii Kope vás múza
Žil raz rytier menom Fajo,
čo robil všetko správne, tak sa zdalo.
Jeho výsadou bolo stať sa výnimočným,
nuž čo ja biedna, čo si počnem,
rozpoviem vám iba ódu,
ako dve postavy istému zvodu
podľahli.
V dobe ťažkej, neľútostnej…
Som peknučká červená,
tučnučká guľatá,
som huba krásna,
ale jedovatá.
Nechcem sa maskovať,
nech ma vidia! nech som vpredu!
Kto mi však ublíži pozná trpkosť
môjho jedu!
Ruža
Žijem síce krátko.
Ale žijem pre lásku, radosť a šťastie.
Neplačem.
Veď po mne ešte mnoho…
Pomaly z neba voda kvapkáv malých kvapkách dáždniky netreba padá na chodníky na naše horúce hlavylen my dvaja samikrv v prúde žilami prúdi lásky tlkot srdca nik ho nesúdi pre lásku keď bije nikdy nezastavíradšej sa rozorveakoby sklamať malonikdy nezastaví tvrdohlavo ako vojak vo vojnedruhé líce…
Všetko bolo pekné, krásne, nádherné,
šľahali z nás veľké lásky plamene.
No však nič netrvá večne,
na duši mám dodnes rany sečné.
Skončili sme čudesne,
už ma ani nepozdravíš
a čo i len okom mihnúť,
je pre teba bolestné.
Som snáď cudzí človek
bez nároku na city?
Alebo…
Aká ti to sláva ty poľná tráva.
Ty tráva prosto jednoduchá,
aká to je sláva keď na jeseň si suchá?!
V zime trčíš ako slama a len vrabce sa o teba šuchnú.
A v jari ťa zasa spália.
Tie tvoje slamy len tak, ako papier vzbĺknu.
Si obyčajná tráva.
Si taká obyčajná, si taká…
Noc
Ráno vstávam ospalí
Večer v noci nespím
Z duše mojej hrob postaví
Anjel diabol či satira
Cez obed slnko nevítam
Plač hviezd mi je súdený
Tak ako ráno zaspávam
A v noci som s nimi zvítaný
Otec mesiac sestra hviezda
Ďaleko sú ako skutočnosť
Že prítomnosť sa nezdá
Byť dnes schopná slovíčku…