Články v kategórii Kope vás múza
Moja milá briezka,
Ty si len stojíš a všetok môj bôľ vidíš.
Nikdy nič nepovieš, možno sa len v duši zasmeješ,
čo nás obyčajných ľudí stále niečo trápi a smúti.
Čo sa smeješ? Veď si ako my, pravidelne meníš odevy,
v zime holé ruky máš, na jar zelené lístky obliekaš,
no predsa si stále taká istá,…
„Veronika, musíš niečo zjesť,“ dohovárala som svojej sestre. Tá len slabo pokrútila hlavou a dívala sa na okno. Ubehol už mesiac od onej nehody, ale stále sa s tým nikto z našej rodiny nedokázal vyrovnať.
„Veronika, musíš…“
„Nič nemusím!“ zasyčala a pozerala sa mi do očí. „Nemusím absolútne nič.…
Dva dni po svadbe som si šla
kúpiť tehotenské nohavice. Už som vydatá, tak už sa môžem s rastúcim
bruchom chváliť. Obliekla som si voľný sveter a viezli sme zákusky do
práce. Všetky kolegyne sa na nás vrhli a dožadovali sa dotyku môjho
brucha. Keď som vyhrnula sveter, všetci o krok ustúpili. „ÓOOO…
Kvári ma strach
keď v ruinách
Cítim ruky siahať mi na krk
Aj čvikot vtáka
ma stále láka
zahryznúť sa do imaginárnych rúk
Krok pomalý
sa zastaví
S pokusom vetra dostať sa pod šat
A neverím sám
tebe že dá
sa ísť tou istou cestou miliónkrát
Keď vidieť slnko…
Neviem nepamätám si kedy sa to stalo
Kedy mi to vtáčatko srdce dobodalo
Nechcem, nespomínam si, nie som ani básnik
Čo núti ma písať? Jej pohodenie vlasmi
A ničím sa vždy keď spomeniem si na ňu
Už oči ticho pršia a ruky pokoj kradnú
Lámem si hlas a nechápem sa sám
Či malé…
Petra pozrela z okna. Mala ten výhľad rada. Úzky chodník sa plazil popri suchej tráve k ohrade so sliepkami a kačicami. Ďalej pokračoval k chlievu a potom do záhrady. Za plotom bol les. Majestátne borovice sa týčili vysoko do oblakov. Kmeň pri kmeni až po horizont. A nad tým všetkým oblak dymu…