Články v kategórii Kope vás múza
Z duše poézia mĺkva sála
NO TAK! zachyťte ju
veď utečie nám
- do neznáma!
Zvnútra nás smútok ničí,
ten nech odíde preč.
A nielen kričí,
a seká sťa naostrený meč.
Do izby vošla sestrička s vozíkom na jedlo. Pristúpila k Petrinej posteli a ticho povedala: „Pani Borová, skúste sa posadiť a aspoň niečo zjesť." Petra sa pomaly otočila na chrbát. Ostrá bolesť jej prebodla stred tela. Zaťala zuby a opatrne sa oprela o lakte. Sestrička posunula vankúš dozadu. „…
Večer o pol siedmej som mala za sebou niekoľko vyšetrení, monitoring bábätka a neslanú večeru. Čupela som pri posteli a v taške som hľadala bagetu, ktorú mi Martin kúpil v bufete. Keď som ju našla, rozbalila som ju a sadala som si na posteľ. Ako som zdvíhala nohu hore, pocítila som, že zo mňa…
Hľa, vejárom klamstiev ovieva si tvár
a na múdrosť hrá sa.
Och milovaný náš si cár,
čo bez šiat prechádzaš sa.
Spasiť svet sa snažíš,
však malou si postavou.
Po bohatstve bažiť,
to ti bude popravou.
Choď preč!Ty beštia srdcožraváChoď preč!Tváriac sa, že si praváZahubiť ten bleskocitTú iskru útlej povahyBez námahy...čo pulzčo tlkot srdcačo celý život zastavíZamordujeA navrch dá tichý tónZaspieva ho falošneĽadovým chrapľákomAž kosti v špiku skrehnúNeprajem si ťa viacTak choď preč!Padaj!Prac sa z…
Klopitá čas na parapet duše, kvapky sa na skle spájajú. Keď nazriem späť, zdvíham tvoj portrét, tvár, mojou túžbou zmáčanú. Tvoj pohľad, úsmev, hru svetla briez i súmrak smrekov šedivý – tie všetky črty zastali. Obraz je vôňa sušených kvetov, ktoré však iní zbierali. Pýtam sa… Pýtam. Nechcem…