Články v kategórii Kope vás múza
Nad rozbúreným morom sa rútili ťažké sivé mraky. Mračná požrali väčšinu denného svetla, ostala len bezútešná šeď oblohy a temnota morskej vody. Neúprosný vietor búril vodnú hladinu a prezrádzal, že počasie sa nachádza v prvom štádiu veľmi silnej búrky. Uprostred rozbúrenej morskej vody vystupoval…
Všetci sme dúfali, že sa to už nikdy nevráti. Kristína od tej doby nechodila na WC na našej chodbe, ale vždy šprintovala na ďalšie poschodie. A vždy so mnou alebo Grétou. Strhávala sa pri každom slove o hororoch. Smola bola, že práve na začiatku školského roka sme na literatúre preberali…
Jasné zdá sa častokrát všetko
všetko ?
to azda nie
pravde chýba svetlo
pravde ?
ktorá bolestivá byť dokáže
sťa na kostiach sestier brúsené nože
milá a voňavá
cítiž ju v snení
pravda je tu i tam
stále sa mení
svetlO miesto i čas presvieti tam
kde stáť chceš…
Všetko sa začne nebadane, nepovšimnuto. Človek si ani neuvedomí, že sa vôbec niečo začalo diať. Keď už aj cíti, že sa niečo zmenilo a nie tým správnym smerom, ktorým by sa jeho život mal vyvíjať, začne si odporovať a tvrdiť, že sa mu nič nestalo. Potrebuje utvrdenie, že nie je v poriadku, inak tomu…
Vzdialenosť medzi nami začína iskriť. Nie, nerob to! Cvála mi pomedzi závity šedej kôry; alebo: Urob to! Či nie? Jeden pohľad mi stačí na to, aby som zabudla, že planéta, na ktorej žijeme sa volá Zem.
Približuješ sa, ale ne...!
Chcem? Nechcem? Mám? Nemám?
Nepýtaš sa a letmý dotyk…
Ticho pred búrkou, ticho po búrke...
Po búrke cítim ja. Koľko sa mi zomlelo vecí naraz a presne iným spádom ako malo. Pekne si sama hnojím život, ale nič z toho nikdy dobré nevyrastie...Nerozumiem, ako môže relatívne zdravý mladý človek sa rozpoltiť a raz byť dobrým ,hravým neviniatkom a na…