Články v kategórii Kope vás múza
Abstraktné nezmysly pred nami lietajú. Túžby ľudí nezmizli, len v ne nedúfajú. A strach zo snov sme dostali. Zo snov, čo by nás milovali. Báť sa veľké túžby mať... prečo sme zvyknutí sa strachovať? Odišli tie nezmysly z nás. Obišli sme ich, báli sme sa zas. Snov sa v noci báť viac ako nočných môr…
Musel sa rýchlo stratiť. Všetci ho čakali hneď za rohom. Chystali sa na neho. Hypotéka, odvody, poistné, spoločenská reputácia, kritické pohľady rodičov, zhoršujúca sa finančná situácia a v neposlednom rade pocit neschopnosti. Všetci z nich ho iba dorážali. Preto musel utiecť. Tam kde nikto z nich…
Rozhorel sa plamienokna sviece,prichádza čas spomienoktie chvíle,ktoré sa uchovaliv mojej pamäti,tam kde si v úzadíukryté v tom mojomsrdci. Plamienok horív plnej to sile,cítiť vôňudávnej to chvíle,keď býval som plný to života,uchovaná vo mnekaždá jedna spomienka. Hľa,slzy v očiachzjavili sa,stekajú…
Tam kdesi v dialave,kam nevedie žiadna cesta,kam smie vstúpiťlen čistá duša,jestvuje to krásne miesto,ukryté pred ľudskýmzrakom. Tam smeruje pohľad môj,ktorý hľadá tebamamička moja,od chvíle keď odišla si,nie do zabudnutia,ale do krásnychspomienok. Sprevádzajú ma slzy,čo stekajú mi po tvári,cestou…
Často hľadím do diale, zamyslený v myšlienkách, chvíľkami cítim v očiach kde tu slzy, zjavia sa mi.Nad plynúcim časom, tie chvíle mojej mladosti, zostávajú tam kdesi v úzadí, nie však v zabudnutí.Kam…
Dáždnik si rozprestrelaby si neopršal.Slzy mi neutrel,len sa pred nimi skrýval. A boli jediné,čo so mnou súcitili.Oblaky smutnočiernesi so mnou poplakali. A príroda samama chcela rozosmiaťKrásu, čo v sebe mámi chcela darovať. Listami pohladiť,zohriať ma lúčami.Slobodou ma naplniť,nech lietam…