Milá Denisa, ďakujem, že ste kvôli mojej a juniorovej zaneprázdnenosti (spolu sme odlaďovali juniorov program) - teda, že ste kvôli našej časovej tiesni namiesto mňa vybavila odpoveď, ktorú som dlhoval Pozorovateľovi. Už som si to aj overil na websránke pre „LCA“ a aj pre „Poviedku 2008“, že je to presne tak, ako ste to zistili – a promptne namiesto mňa oznámili Pozorovateľovi. Aj som mu to dodatočne, po funuse, oznámil – a dokonca omylom až dvakrát po sebe. Dúfam, že to administrátor zbadá – a namiesto mňa ten druhý redundantný oznam vymaže. Takže, koniec dobrý, všetko dobré. Držím Vám teda obom palce – aj Vám – a aj Pozorovateľovi, aby ste obidvaja v súťaži „Poviedka 2008“ úspešne obstáli, teda konkrétne, kvôli tomu, že dámy majú prednosť, tak Vám želám aby ste získali prvé miesto, pani Sáre želám, aby získala druhé miesto a Pozorovateľovi želám, aby získal tretie miesto. Čo sa týka mňa, tak, ako som Vám to už písal, ešte na začiatku našej komunikácie via webstránku Enigmákov, - tak ja fakticky pre Vás nepredstavujem žiadnu konkurenciu. Konkurovať by som Vám mohol iba v písaní programov na počítač. Samozrejme, spolu aj s juniorom. Napriek tomu som však svoju poviedku do súťaže „Poviedka 2008“ už poslal v predstihu – a to ešte pred jej oficiálnom vyhlásení. Tuším ešte niekedy začiatkom januára 2008. Už som na to aj pomaly zabudol. Spomenul som si na to až kvôli Vám. Hneď som potom telefonoval do LCA, či mám svoju poviedku znovu poslať ešte, čo by nebol problém, lebo ju mám napálenú na CD-čku, ale uistili ma, že je to O. K.! – a že prihláška mojej poviedky je už v súťaži a priori akceptovaná. Pre mňa je však každoročné zasielanie mojich poviedok do tejto súťaže, teda, pokiaľ to časovo stihnem, iba akýmsi každoročným rituálom, teda niečo podobné, ako „Svätenie jari“ od Sergeja Prokofieva, lebo práve vďaka tejto súťaže sme si spolu s juniorom našli ďalšie zmysluplné hobby. Totižto, ako som už Vám už napísal na začiatku našej komunikácie via webstránku Enigmákov – teda práve vďaka tejto súťaže som napísal svoju prvú poviedku s názvom: „Odin“. S úctou, Augustin Sokol a syn Augustin Sokol jr.