Musím sa priznať, že táto hať je aj pre mňa čierna mora už od čias, keď som zamlada prvýkrát splavoval dolný Hron a vedúci splavu nám rozprával historku, ako na vlastné oči videl ako sa tam jeden vodák prehodil a vyplával pod haťou s vnútornosťami v rukách. Údajne sa tam nachádzajú rôzne kusy železa, dokonca vraj aj protitankové zátarasy, a preto nám nikdy nedovolil túto hať splaviť. Jedno leto sa vyskytli podobné podmienky ako popisuješ, že hať sa dala splaviť vľavo, kadiaľ sa bežne koníčkuje. Po dôkladnom prezretí sme sa teda rozhodli, že ju splavíme ľavým kanálom. Nasmeroval som kanoe smerom k hati a nechali sme sa voľne unášať až k miestu, kde bolo treba začať pádlovať, aby sme mohli odbočiť . Vtom však môj háčik, zrejme zo strachu pred blížiacou sa hučiacou vodou, úplne zmeravel a nebol schopný absolútne žiadneho pohybu. Ja som sa márne snažil pádlovať, podarilo sa mi akurát len otočiť kanoe proti prúdu, ktorý bol však silnejší ako ja a začal nás ťahať zadnou časťou k hati. Našťastie sa háčik v poslednom okamžiku spamätal (aj vďaka hurónskemu kriku, ktorý som naňho spustil ja , ale aj ostatní vodáci z brehu) a začal mi pomáhať s pádlovaním. Naozaj len o vlások sme unikli tomu, aby nás prúd nestiahol zadnou časťou na hať. Priznám sa, že takýchto adrenalínových zážitkov, keď som musel siahnuť až na dno svojich síl, som v o svojom živote veľa nezažil.
Vlani sme tento úsek splavovali začiatkom mája a hladina bola ešte dosť vysoká. Tiež sme sa dlho nevedeli rozhodnúť ako ďalej. Keby sa hať dala bez problémov preniesť po brehu, určite by sme to urobili. Jeden z nás sa rozhodol pre koníčkovanie, ale ako sa nám neskôr priznal, nebola to správna voľba. Vraj mu išlo doslova o život, keď musel preliezať ponad popadané stromy a "brodiť" sa po prsia v silnom prúde pomedzi skaly, pričom sa ho čln snažil neustále stiahnuť za sebou. Ostatní sme sa rozhodli, že zrejme najmenej nebezpečné bude proste túto hať splaviť, a tak sme aj urobili. Vyhliadli sme si jeden z najsplavnejšie vyzerajúcich jazykov a hoci so zimomriavkami na chrbte, očami odtláčajúc sa od hrozivo vyzerajúcih panelov pri brehu, z ktorých trčali železné roksory sťa zuby žraloka (hronského), ktorý číha na svoju korisť s otvorenou tlamou čakajúc, kým mu korisť sama nevpláva do jeho útrob, sme túto hať bez ujmy na zdraví a majetku šťastne splavili.
Musím sa priznať, že táto hať je aj pre mňa čierna mora už od čias, keď som zamlada prvýkrát splavoval dolný Hron a vedúci splavu nám rozprával historku, ako na vlastné oči videl ako sa tam jeden vodák prehodil a vyplával pod haťou s vnútornosťami v rukách. Údajne sa tam nachádzajú rôzne kusy železa, dokonca vraj aj protitankové zátarasy, a preto nám nikdy nedovolil túto hať splaviť. Jedno leto sa vyskytli podobné podmienky ako popisuješ, že hať sa dala splaviť vľavo, kadiaľ sa bežne koníčkuje. Po dôkladnom prezretí sme sa teda rozhodli, že ju splavíme ľavým kanálom. Nasmeroval som kanoe smerom k hati a nechali sme sa voľne unášať až k miestu, kde bolo treba začať pádlovať, aby sme mohli odbočiť . Vtom však môj háčik, zrejme zo strachu pred blížiacou sa hučiacou vodou, úplne zmeravel a nebol schopný absolútne žiadneho pohybu. Ja som sa márne snažil pádlovať, podarilo sa mi akurát len otočiť kanoe proti prúdu, ktorý bol však silnejší ako ja a začal nás ťahať zadnou časťou k hati. Našťastie sa háčik v poslednom okamžiku spamätal (aj vďaka hurónskemu kriku, ktorý som naňho spustil ja , ale aj ostatní vodáci z brehu) a začal mi pomáhať s pádlovaním. Naozaj len o vlások sme unikli tomu, aby nás prúd nestiahol zadnou časťou na hať. Priznám sa, že takýchto adrenalínových zážitkov, keď som musel siahnuť až na dno svojich síl, som v o svojom živote veľa nezažil.
Vlani sme tento úsek splavovali začiatkom mája a hladina bola ešte dosť vysoká. Tiež sme sa dlho nevedeli rozhodnúť ako ďalej. Keby sa hať dala bez problémov preniesť po brehu, určite by sme to urobili. Jeden z nás sa rozhodol pre koníčkovanie, ale ako sa nám neskôr priznal, nebola to správna voľba. Vraj mu išlo doslova o život, keď musel preliezať ponad popadané stromy a "brodiť" sa po prsia v silnom prúde pomedzi skaly, pričom sa ho čln snažil neustále stiahnuť za sebou. Ostatní sme sa rozhodli, že zrejme najmenej nebezpečné bude proste túto hať splaviť, a tak sme aj urobili. Vyhliadli sme si jeden z najsplavnejšie vyzerajúcich jazykov a hoci so zimomriavkami na chrbte, očami odtláčajúc sa od hrozivo vyzerajúcih panelov pri brehu, z ktorých trčali železné roksory sťa zuby žraloka (hronského), ktorý číha na svoju korisť s otvorenou tlamou čakajúc, kým mu korisť sama nevpláva do jeho útrob, sme túto hať bez ujmy na zdraví a majetku šťastne splavili.