Nesúhlasím, že je v tomto diele melanchólia. A ani nesúhlasím s Adharou, že lásku pozná len z počutia. Aj keď ťa nepoznám Adhara som si istý, že lásku dýchaš a žiješ deň čo deň! Presne tak ako Dušam píše básne. Slová prúdia cez jeho vnútro priamo na "papier"! Je v tvoriacom amoku a ak je báseň hotová, vráti sa späť do reálneho sveta. My všetci takto žijeme. Už len ak sa na niekoho nahneváš aj to je určitý prejav lásky. Láska je všetko čo žijeme, čo robíme, čoho sa bojíme. Ale dosť už kecania kto má take voloviny čítať.

Nech nás múza kope.