Kiež by to bolo len o tých básniach. Tie sú totiž len takým spestrením života.

Keby záležalo len na mne, celkom by mi stačila prvá láska. Ale žiaľ nie je to tak. Od mala som bol romantik a mojím romantickým a naivným snom bolo odjakživa mať prirodzenú dobrú krásnu ženu, ktorá by bola natoľko chytrá a zároveň hlúpa, aby so mnou vydržala pri najmenšom navždy. :D

A bolo pár krásnych momentov v živote, kedy som si vychutnával ilúziu, že som takú ženu našiel.

Ako som povedal, nadchol som sa pre vec. Bol by som ochotný celý svoj svet sústrediť okolo nej. Nie, dokonca ešte viac, bol by som vnímal ju ako celý svoj svet, ale...

Vždy v tom bolo nejaké hrozné ale, ktoré som žiaľ nikdy nepochopil. Nikdy to nemalo logiku. A jediné čo napokon zostalo boli zmätené city, ktoré som pretavil do sentimentálnych diel, často priam pubertálnych výlevov, ktoré ma však v konečnom dôsledku oslobodili a potešili aj iných empatických ľudí, či tých, ktorý na tom boli citovo podobne. 

Dnes to beriem viac s nadhľadom, ale stále v kútiku duše naivne dúfam, že sa mi moje, vlastne stále prianie, raz splní.

Toľko zdĺhavý obkec. :D

Ďakujem za záujem. Vždy sa rád porozprávam na akúkoľvek tému. ;D

Múze zdar!