Myslím, že neriešiteľné, stagnujúce problémy sú v živote pre človeka asi najhoršie. Samozrejme, že v živore to nebeží ako vo filme. Ja napríklad nemám rada tie situácie, keď neviem, čo si mám o ľuďoch myslieť, alebo horšie, neviem na koho sa mám obrátiť. Teraz nehovorím o kamarátoch, to je iná vec. Skôr to bude o rodine... taká bezmocnosť a beznádej... Preto by som raz chcela mať úplnú rodinu, aj keď neviem, ako to v takej rodine vyzerá. Možno naoko, no v takej som nežila, ale viem, že raz by som svoje dieťa chcela ušetriť toho, čo som si ako decko prežívala ja, a čo prežívajú aj iné deti z rozvedených rodín. Princovia na bielych koňoch sú väčšinou viac než naprd. Aj tak si myslím, že ten pravý človek príde možno nečakane a úplne v tichosti. Myslím, že tvoja mama má pravdu. No ja to ani nevnímam z hľadiska komercie, ale skôr z toho, že každý človek podvedome túži byť milovaný, aj keď si to neprizná. Mmm... inak, možno by si sa prekvapila, keby si raz o svojich problémoch niekomu povedala... podľa mňa by si našla pochopenie. ale do toho sa ti nechcem šprtať, lebo neviem aké máš problémy :( ...